Slovo deťom

že sa ťa občas bojím?“ „Povedal a dosť ma to vtedy rozhodilo.“ „No tak sa ťa zas raz trochu bojím.“ „Aspoň aká taká útecha, keď len trochu.“ „Vieš, ja som rád, …

Už som ti povedal, Viac

jeho otec je alkoholik a mama sa z toho psychicky zrútila. Babky bývajú ďaleko. Jedna k ním chodieva, ale to len občas. Akurát, čo im operie a navarí na viac dní. Spolužiak sa stará …

Môj spolužiak to má ťažké, Viac

aspoň si myslím. Zachoval som sa ako podliak a veľmi sa za to hanbím.” „Čo sa stalo?“ „Poznáš môjho dedka?“ „Ako teba.“ „Tak ten dedko mi na konci školského roka …

Toto sa ti nebude páčiť, Viac

a plnú igelitku zemiakov. Pomáhal som ich susedom zbierať. Predstav si, im sa urodilo toľko, že majú aj na predaj a nám sotva toľko, čo nám vystačí do budúcej úrody. Aspoň tak vravela …

Zarobil som desať eur Viac

že verím bájkam, že ty vlastne ani nie si, že sme si ťa len vymysleli. Povedz, si?“ „A ty si čo myslíš?“ „Som sa pýtal prvý.“ „Ja Som.“ „No dobre. …

Kamarát sa mi smial, Viac

Prisťahoval sa k nám z opačného konca republiky.“ „Všimol som si. Je trochu zakríknutý.“ „Bodaj by aj nie, keď sa mu niektorí chlapci vysmievajú. Že vraj okuliarnik.“ „Štve ťa to?“ „Že či! …

Máme nového spolužiaka Viac

riadne sa mi zadarilo. Ako by som to…“ „Najlepšie od začiatku do konca.“ „Som šťastný. Spravil som svoj najlepší obchod v živote. Aj ocko ma pochválil.“ „Tak už sa s tým …

Musím sa ti pochváliť, Viac

dobre si to vymyslel s tými kľúčmi. Peter bol asi poctený, keď sa stal hlavným kľučiarom. Musí to byť to super, byť slávny, mať kľúče od všetkého; každý ťa obskakuje…“ „Nemysli …

Palec hore, Viac

že sa neoplatí ľuďom pomáhať.“ „To je čo za novinku? Ešte šťastie, že máš ten pocit iba občas.“ „Občas dosť často. Zakaždým keď idem na stanicu, pribehne za mnou taký …

Mám občas taký pocit, Viac

že ti môžem dôverovať absolútne vo všetkom?“ „Stále pochybuješ?“ „Chcel by som vedieť kráčať po vodnej hladine ako Peter.“ „A načo by ti to bolo?“ „Aby som ti uveril.“ „Ak …

Je to naozaj tak, Viac