Zarobil som desať eur

zemiaky[1]a plnú igelitku zemiakov. Pomáhal som ich susedom zbierať. Predstav si, im sa urodilo toľko, že majú aj na predaj a nám sotva toľko, čo nám vystačí do budúcej úrody. Aspoň tak vravela mama. Čo už.“

„Takže už si veľký, keď si vieš zarobiť peniaze.“

„Budem mať na kolotoče, keď bude u nás jarmok. Poviem ti, bola to riadna fuška. Od rána sa zhýnať a zbierať a triediť a vysypávať…stále dookola. Až sa so mnou krútil celý svet, keď som si narovnal chrbát. Keď prišiel popoludní môj brat, hneď nám to šlo rýchlejšie.“

„Brat nebol s tebou od rána?“

„On nerád robí v záhrade, tak radšej pomáhal ockovi v garáži.“

„Veď si mohol zarobiť. Nelákalo ho to?“

„Lákalo, ale jemu viac vonia benzín, v tom je po ockovi. Ale veď napokon prišiel a pomohol nám.“

„Aspoň že ty si dostal výplatu.“

„Predstav si, keď sme skončili a všetko upratali, ujo sused nám obom dal po plnej igelitke zemiakov a po desať eur?“

„Obom?“

„Dobré, však?“

„A ty si bol s tým spokojný?“

„No a? Veď keby brat neprišiel, zbierali by sme zemiaky oveľa dlhšie a beztak by som dostal iba desať eur. A vieš, čo je na tom najlepšie? Že budeme mať obaja na kolotoče.“

„Som dojatý.“

„Verím ti, ja som tiež bol.“

25. nedeľa v Cezročnom období

© Júlia Hubeňáková, 21. 9. 2014

 Ježiš povedal učeníkom toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice.

Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.‘ A oni šli.

Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne.

Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: ‚Čo tu nečinne stojíte celý deň?‘ Vraveli mu: ‚Nik nás nenajal.‘ Povedal im: ‚Choďte aj vy do mojej vinice!‘

Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: ‚Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!‘

Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári.

Vzali ho a šomrali na hospodára: ‚Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.‘

Ale on jednému z nich odpovedal: ‚Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?‘

Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ Mt 20, 1-16

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.