že sa ťa občas bojím?“
„Povedal a dosť ma to vtedy rozhodilo.“
„No tak sa ťa zas raz trochu bojím.“
„Aspoň aká taká útecha, keď len trochu.“
„Vieš, ja som rád, že ma pozývaš na svoju hostinu.“
„Tak potom, kde je problém? Hádam v tom, že sa ti nechce prísť?“
„To nie, ja rád prídem.“
„Tak…?“
„Ako mám vedieť, či budem mať vhodné šaty? Čo ak povieš, aby ma vyhodili von do tmy? Čo potom?“
„Myslíš, že je to o šatách?“
„Viem, je to o živote, ako ho prežijem a tak. No čo ak pozvánka príde v nevhodnom čase.“
„Pozvánka príde znenazdajky, to je fakt. To nech ťa však nezamestnáva, lebo s tým nič neurobíš.“
„A to si hovoríš, že si môj priateľ?“
„Som tvoj najlepší priateľ, dal som za teba život a po nič tak netúžim, len aby si na hostinu prišiel v pekných šatách.“
„Budem sa veľmi snažiť. Už ťa len o jedno prosím, nezavolaj ma, keď budem mať náhodou zašpinené šaty.“
„Značím si: ´Nezavolať v špinavých šatách´. “
28. nedeľa v Cezročnom období
© Júlia Hubeňáková, 12. 10. 2014
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ Mt 22, 1-14
