4. januára – slovo k prvému čítaniu (1 Jn 3,7–10)

(7) Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. (8) Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky. (9) Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha. (10) Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od detí diablových: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.

(1 Jn 3,7–10)

Vianočné obdobie nás pozýva v tichu kontemplovať betlehemské udalosti. Začali sme tým, čo je zrejmé; všímali sme si postavy, miesto, čas, okolnosti. No nezostávame len na povrchu, ale ponárame sa stále hlbšie. Dieťa, ktoré sa narodilo, je Boží Syn, Spasiteľ, Záchranca. V dnešnom úryvku z Prvého Jánovho listu zaznieva radostná správa: „Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky“ (v. 8). A to sa netýka len dávnej minulosti, ale prežaruje aj prítomnosť.

Ježiš bol už krátko pred našou perikopou predstavený ako ten, kto sa zjavil, aby sňal hriechy (v. 5). Konečne sa našiel niekto, kto dokáže úspešne vzdorovať diablovej sile. Vďaka Božiemu Synovi sa z nás stávajú Božie deti; jeho synovia a dcéry, ktorých život je naplnený spravodlivosťou (vv. 8.10) a vzájomnou láskou (v. 10). Nejde len o krásnu myšlienku spravodlivosti a lásky, ale o úplne konkrétne konanie jednotlivých členov jánovského spoločenstva (vv. 7.10).

Ján nedáva svojim adresátom na výber. Ponúka len dve možnosti; buď sme Božie deti, alebo sme z diabla. Do kontextu tohto dualizmu sú zasadené aj témy bezhriešnosti a neschopnosti dopustiť sa hriechu. Môžeme si všimnúť, že slovo hriech sa tu používa v jednotnom čísle (vv. 8.9). Týmto jedným hriechom sa nemyslia hriešne skutky jednotlivca. Ide o stav, v ktorom človek popiera Ježiša ako Mesiáša a Božieho Syna a odmieta žiť bratskú lásku (Iskrová, 53–54).

Niekedy sa vyjadrenie o bezhriešnosti a neschopnosti hrešiť (v. 9) zdá v porovnaní s našou osobnou skúsenosťou ako ilúzia alebo utópia. Vidíme svet okolo seba aj Cirkev a dôverne poznáme najmä vlastnú krehkosť. Uprostred všetkého náročného ľahko môžeme prehliadnuť drobné semienko, ktoré v nás zasial Pán Boh (v. 9). Je to semienko Božieho Slova plné Ducha Svätého (Brown, 431), ktoré trpezlivo klíči a živí v nás nádej, že dobro zvíťazí.

Prajem nám všetkým radosť z narodenia Spasiteľa v Betlheme a ešte väčšiu z toho, že sa rodí v nás. Požehnaný deň všetkým.

Foto: Jozef Kovalík.
Literatúra:
BROWN, R. E., The Epistles of John (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXX.
ISKROVÁ, D., Prvý Jánov list. In ISKROVÁ, D. et al., Úvod do Katolíckych listov Nového zákona (Ružomberok 2015).