Krst Krista Pána C – slovo k prvému čítaniu (Iz 40,1–5.9–11)

(1) Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. (2) Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina; veď dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech. (3) Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! (4) Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. (5) I zjaví sa Pánova sláva, a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“ (9) Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! (10) Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. (11) Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“

(Iz 40,1–5.9–11)
Audionahrávka zamyslenia…

Človek môže aj v neslobodnom prostredí žiť vnútornú slobodu. A opačne, v slobodnom prostredí sa stále môže cítiť neslobodne. Ako príklad prvej situácie si pripomeňme viacerých mužov a ženy, často práve kresťanov, a spomedzi nich laikov, rehoľníčky alebo kňazov, ktorí boli počas komunistickej vlády pred rokom 1989 väznení či obmedzovaní, no podľa vlastných slov zostali vnútorne slobodní. Prorok Izaiáš hovorí v dnešnom čítaní o opačnej situácii. Babylonské otroctvo sa skončilo (v. 2), ale Boží ľud sa ešte nevydal na cestu slobody.

Prvým krokom, ktorý musí Izrael urobiť, je spoznať, že sú naozaj slobodní. Uveriť v slobodu po rokoch trápenia, skepsy a beznádeje určite nebolo jednoduché. Preto si Boh cez Izaiáša priberá spolupracovníkov, aby sa prihovárali srdcu Jeruzalema (v. 2). Srdce v Písme nereprezentuje city, ako to berieme v súčasnosti, ale poznanie a schopnosť rozhodovať sa (Berges, 100). Celkovú zmenu myslenia a postojov z neslobody na slobodu chce Boh dosiahnuť iba silou slova, čiže snaží sa ich jedným slovom presvedčiť. Ale tento spôsob má svoju silu aj slabosť.

Sila Božieho presviedčania spočíva v tom, že rešpektuje slobodu človeka. Na druhej strane slabosť Božieho presviedčania je v tom, že rešpektuje slobodu človeka. Bolo by veľmi zvláštne, keby niekto chcel inému slobodu nanútiť. A nerobí to ani Boh. On k slobode pozýva a svoje pozvanie dopĺňa „dvojnásobkom“. Jeruzalem už dostal dvojnásobok za každý svoj hriech (v. 2). Zvyčajne pod týmto dvojnásobkom chápeme dvojnásobný trest v podobe zničenia mesta a deportácie obyvateľov. Ale dvojnásobné je aj zvolanie „Potešujte, potešujte môj ľud“ (v. 1), ktoré účinkuje ako hojivá náplasť.

Jeruzalem nebol ani zďaleka nevinný, ale jeho vina je odčinená (v. 2). Boh berie hriechy preč a nahrádza ich liečivou silou svojej útechy. Rovnaké je to aj so sviatosťou krstu. Dokonca dostávame ešte viac, ako sme prvotným hriechom stratili. Krstom sme oslobodení z otroctva hriechu a nadobudli sme evanjeliovú slobodu. Výzva je kráčať cestou tejto slobody, hoci prostredie nie je vo všetkom z rôznych dôvodov úplne slobodné. Ovocím žitého krstu je aj služba – buďme tými, ktorí iným sprostredkujú Božiu útechu a povzbudenie.

Všetkým prajem požehnanú nedeľu Ježišovho krstu a radostný záver Vianočného obdobia.

Foto: Lenka Pčolinská.
Literatúra:
BERGES, U., Jesaja 40–48 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2008).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.