Zjavenie Pána – slovo k prvému čítaniu (Iz 60,1–6)

(1) Vstaň, zažiar, Jeruzalem, lebo prichádza tvoje svetlo a Pánova veleba vzišla nad tebou. (2) Lebo, hľa, tma zahaľuje zem a temnota pokrýva národy; ale nad tebou vzíde Pán a jeho veleba sa zjaví na tebe. (3) Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel. (4) Pozdvihni oči a dívaj sa navôkol: títo všetci sa zhromaždili, prišli k tebe; zďaleka prichádzajú tvoji synovia a tvoje dcéry nesú v náručí. (5) Uvidíš to a zažiariš, rozochveje a rozšíri sa tvoje srdce. Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe. (6) Záplava tiav ťa pokryje, ťavätá z Madianu a Efy; prídu všetci zo Sáby, zlato a kadidlo prinesú a zvestujú Pánovu slávu.

(Iz 60,1–6)

Poslanie proroka Izaiáša je spojené s videním Boha, ktorý sedí na tróne ako vládca (Iz 6,1). Izaiáš pri tomto videní počul volanie serafínov, ktoré sa v speve Sanctus stalo neoddeliteľnou súčasťou našej omšovej liturgie: „Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.“ (Iz 6,3). Božia sláva (hebr. kevod JHVH) predstavuje Božiu prítomnosť medzi ľuďmi. Prostredníctvom Božej slávy môže starozákonný človek zakusovať prítomnosť Boha v tomto svete (Blenkinsopp, 225).

Je to zvláštny paradox, že podľa serafínov je celá zem naplnená Božou slávou, ale Izrael mohol mať oprávnený pocit, že Boh je ďaleko, lebo všetko sa zdalo byť v troskách; dokonca Izaiáš oznamoval vyplienenie kráľovskej pokladnice a deportáciu dávidovskej kráľovskej rodiny do zajatia (Iz 39). Proroctvo Deutero-Izaiáša sa preto začína známou výzvou pripraviť cestu Pánovi (Iz 40,3) a pokračuje vyhlásením, že sa „zjaví Pánova sláva a zrazu ju uvidí každé stvorenie“ (Iz 40,5).

Trito-Izaiáš, z ktorého je náš úryvok, nadväzuje na Deutero-Izaiášovo posolstvo plné nádeje tým, že oproti prevládajúcemu skepticizmu a negativizmu stavia opätovne dôveru v Božiu blízkosť. Pánova veleba (hebr. kevod JHVH) už vzišla nad Jeruzalemom (v. 1). Na meste Jeruzaleme sa ukáže Pánova veleba (hebr. kevod JHVH), hoci všade naokolo je tma (v. 2). Všimnime si, že slovo veleba z prekladu nášho lekcionára môžeme pokojne nahradiť výrazom sláva, lebo za obidvoma je hebrejské kevod JHVH.

Dôležitejšie ako drobná jazyková odchýlka je otázka, prečo Izrael nevidí Božiu slávu okolo seba a potrebuje opakované prorocké ubezpečenia o tom, že Boh je blízko. Ak je príčinou strata citlivosti na dobro, tak aj toto chce a môže Boh prekonať. Možno my sami dnes potrebujeme zložiť čierne okuliare, aby sme sa neutopili v negativizme. Na druhej strane Božia sláva nie je pompéznosť. Celé Vianoce sú dôkazom toho, že ju objavia ľudia ako Simeon a Anna (Lk 2), či mudrci z východu (Mt 2).

Slávnosť Zjavenia Pána nás pozýva pridať sa k spomínaným osobám z evanjelií a rozpoznať Božiu prítomnosť vo svete a v našich životoch. Začnime dnes každú modlitbu postavením sa do Božej prítomnosti. On sám nás bude rôznymi spôsobmi uisťovať, že nie je ďaleko. Všetkým čitateľkám a čitateľom vyprosujem požehnaný sviatok Troch kráľov.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
BERGES, U., Jesaja 40–48 (Herders Theologischer Kommentar zum Alten Testament; Freiburg; Basel; Wien 2008).
BLENKINSOPP, J., Isaiah 1–39 (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XIX.

Minuloročné zamyslenie k rovnakému čítaniu nájdete tu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.