Piatok po 2. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 5,34–42)

(34) Vo veľrade vstal istý farizej, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si vážil všetok ľud. Rozkázal apoštolov vyviesť na chvíľu von (35) a im povedal: „Mužovia, Izraeliti, dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi. (36) Lebo prednedávnom povstal Teudas a hovoril, že on je niekým, a pridalo sa k nemu okolo štyristo mužov. No zabili ho a všetci, čo mu verili, boli rozprášení a zničení. (37) Po ňom v dňoch súpisu povstal Júda Galilejský a strhol za sebou ľud. Aj on zahynul a všetci jeho stúpenci sa rozpŕchli. (38) Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, (39) ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“ I súhlasili s ním. (40) Zavolali apoštolov, dali ich zbičovať, prikázali im, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. (41) A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno. (42) A neprestávali deň čo deň učiť v chráme i po domoch a zvestovať Krista, Ježiša.

Sk 5,34–42

Niekedy môžeme mať pocit, že celý svet je proti nám, že nám nikto nerozumie, nikto sa nás nezastane. Ako dobre vtedy padne, keď sa predsa len nájde osoba, ktorá nás podporí, povzbudí. Paradoxne pomoc prichádza často z nečakanej strany. Takouto nečakanou, ale o to milšou postavou, je pre vypočúvaných apoštolov farizej Gamaliel z dnešného čítania.

Slovo farizej sa pre nás stalo pomenovaním falošného človeka, až nadávkou. V pôvodnom význame však označovalo židovskú skupinu, ktorej členovia sa usilovali verne zachovávať predpisy Tóry. Zabehnutý pohľad na farizejov nám môžu poopraviť postavy ako Nikodém, s ktorým Ježiš vedie hlboké rozhovory (Jn 3); alebo nemenovaný farizej, ktorého Ježiš pochváli slovami: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva“ (Mk 12). Do tretice spomeniem ešte svätého Pavla, ktorý o sebe tvrdí, že ako farizej žil bezúhonne (Flp 3).

Gamaliel sa nenechal strhnúť negatívnymi emóciami, ako ostatní vo veľrade, o ktorých sme včera čítali, že pukali od zlosti a chceli apoštolov zabiť (Sk 5,33). Im negatívne „prednastavenie“ bránilo položiť si otázku, ako je možné, že tí, ktorých nechali uväzniť, sa zrazu objavili v chráme, hoci podľa hlásenia sluhov bolo väzenie dôkladne strážené a dvere zostali zatvorené. Gamaliel, naproti tomu, svojím vystúpením a obranou apoštolov istým spôsobom preberá úlohu anjela z predchádzajúcich veršov (v. 19–20). Každý z nás by mal vedľa seba radšej anjela ako zúrivca, ale výzvou je byť pre iných anjelom, nie zúrivcom.

Kým ostatní boli plní zúrivosti, z Gamalielových úst vychádzala múdrosť. Bol váženým učiteľom Mojžišovho zákona. Napriek tomu musíme konštatovať, že neuveril v Ježiša. Čosi sa však od neho, a z celej dnešnej situácie opísanej v našom čítaní, môžeme naučiť aj my kresťania. Skúsme energiu, ktorú by sme občas najradšej vkladali do negatívnych slov a postojov, použiť na dobro. Prosme o múdrosť, aby sme dokázali rozoznať vanutie Ducha Svätého.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Freďáci – S Petrom a Ondrejom
Literatúra: Fitzmyer, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXI.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.