(27) Keď sluhovia priviedli apoštolov, postavili ich pred veľradu a veľkňaz sa ich opýtal: (28) „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ (29) Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. (30) Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. (31) Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. (32) A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“ (33) Keď to počuli, pukali od zlosti a chceli ich zabiť.
Sk 5,27–33
Na začiatku Evanjelia podľa Lukáša, pri zvestovaní, oznamuje anjel meno dieťaťa, ktoré sa Márii narodí: „dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1,31). A anjel následne pridáva aj ďalšie zaujímavé pomenovania dieťaťa: syn Najvyššieho (Lk 1,32); svätý; Boží Syn (Lk 1,35). Okrem anjela hovorí o Máriinom dieťati aj Alžbeta, a z toho, že Máriu nazýva „matka môjho Pána“ (Lk 1,43), vyplýva, že dieťa, ktoré nosí pod srdcom, je vlastne Pán. Oznámenie a výpočet mien nekončí, ale pokračuje v scéne s pastiermi; oni sa od anjela dozvedia, že dieťa, ktoré sa narodilo v Dávidovom meste, je Spasiteľ, Mesiáš, Pán (Lk 2,11). Hneď v úvodných dvoch kapitolách evanjelia je takto zhrnutá kristológia; t. j. kto je Ježiš Kristus.
To, čo čitateľ Lukášovho dvoj-diela už o Ježišovi vie z úvodu tretieho evanjelia, sa v prvých kapitolách Skutkov apoštolov ohlasuje v kázňach apoštolov. Oni svojim židovským poslucháčom dokazujú, že Ježiš je Pán a Mesiáš (Sk 2,36); Svätý a Spravodlivý (Sk 3,14). Dnešné čítanie istým spôsobom kompletizuje zbierku Ježišových titulov a dodáva, že Ježiš je Vládca a Spasiteľ (Sk 5,31). Pojem Spasiteľ nám zovšednel, ale pôvodne označoval záchrancu zo smrteľného nebezpečenstva (pozn. pre športovcov: Ruskí komentátori hokejových zápasov dnes pri brankárskych zákrokoch, ktoré zabránili gólu, bežne povedia, že brankár spasil svoje mužstvo :)).
Apoštol Peter pred veľradou doslova hovorí, že Boh Ježiša povýšil za Vládcu a Spasiteľa. Ako chápať toto zvláštne vyjadrenie? Spomínané povýšenie sa uskutočnilo najprv na kríži. Ježišovo ukrižovanie z vonkajšieho pohľadu vyzeralo ako zavesenie na drevo (v. 30) – trochu to evokuje text Knihy Deuteronómium, kde trest smrti pre zločinca bol obesenie na strom (Dt 21,22n). Z Božej perspektívy to bolo paradoxne úkon povýšenia. Ale vysvetľovať kríž ako povýšenie je možné iba v spojení so vzkriesením z mŕtvych. Peter a apoštoli sú svedkami živého Krista.
Boh Otec povýšil svojho Syna pred dvetisíc rokmi na jednom konkrétnom mieste. Ale odvtedy bol povýšený za Vládcu a Spasiteľa v životoch mnohých. Prijímajme ho takto aj my tu a teraz.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Vládca
