Streda po 2. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 5,17–26)

(17) Vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním – teda sekta saducejov –, a plní žiarlivosti (18) položili na apoštolov ruky a vrhli ich do mestského väzenia. (19) Ale Pánov anjel otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich a povedal: (20) „Choďte, staňte si v chráme a hlásajte ľudu všetky slová tohoto života!“ (21) Oni počúvli, zavčas rána vošli do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu a všetkých starších zo synov Izraela a poslali do väzenia, aby ich priviedli. (22) Ale keď ta sluhovia prišli, vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a hlásili: (23) „Väzenie sme našli dôkladne zatvorené a strážnici stáli pri dverách; no keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.“ (24) Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v pomykove, čo sa to vlastne stalo. (25) Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste vrhli do žalára, stoja v chráme a učia ľud.“ (26) Veliteľ stráže hneď odišiel so sluhami a priviedol ich – ale nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.

Sk 5,17–26

Na začiatku verejného účinkovania, keď Ježiš kázal v nazaretskej synagóge, všetkých prítomných naplnil hnev (gr. thymos) a chceli ho odstrániť tak, že ho zhodia z okraja hory. Ale on sa nenechal strhnúť zúrivosťou okolostojacich a pokojne odišiel preč (porov. Lk 4). Dnešné čítanie z 5. kapitoly Skutkov opisuje podobnú situáciu. Veľkňaz a saduceji naplnení žiarlivosťou (gr. zēlos) sa chceli zbaviť apoštolov, preto ich dali do väzenia. No oni opúšťajú väzenie a nikto proti nim nezasiahne.

Všimnime si, ako sa Ježišov údel zvláštnym spôsobom odzrkadľuje v spoločenstve jeho nasledovníkov. Najprv sú chránení pred nebezpečenstvom, ako bol chránený on. Potom rovnako okúsia aj prenasledovanie, mučenie a smrť. Zrkadlenie Ježišovho života nekončí smrťou a hrobom. Svoj vrchol má v tajomstve Veľkej noci, v nádeji na vzkriesenie, v novej kvalite života.

Postava Pánovho anjela, ktorý v noci otvára dvere väzenia, aby vyviedol apoštolov, nám môže pripomenúť starozákonné udalosti exodu Izraelitov z Egypta, ako ich stručne zhŕňa Kniha Numeri: „Volali sme o pomoc k Pánovi, on počul náš nárek a poslal nám anjela, ktorý nás vyviedol z Egypta.“ (Nm 20,16). Ale môžeme myslieť aj na náš osobný exodus a vnútorné väzenia, v ktorých nás chcú držať iní svojím hnevom, alebo závisťou. Nenechajme sa stiahnuť dole ich zlobou.

Existujú aj žaláre, ktoré majú kľúč znútra; najmä žaláre neodpustenia a „samospravodlivosti“ (Lachmanová). Veľká noc je o tom, že Vzkriesený Pán chce spolu s nami otočiť kľúčom, otvoriť dvere a vyviesť nás na slobodu. Sloboda sa tu predstavuje ako sloboda pre niečo. Anjel ju vysvetľuje ako slobodu pre hlásanie slov života (v. 20).

Buďme dnes svedkami nového života v Ježišovi Kristovi.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Pavel Jančík – Živý je Pán
Literatúra: Lachmanová, K., Zamknuté znútra (Lúč; Bratislava 1997).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *