Piatok po 6. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 18,9–18)

(9) Keď bol Pavol v Korinte, Pán mu povedal v noci vo videní: „Neboj sa, len hovor a nemlč, (10) veď som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil, lebo mám v tomto meste mnoho ľudu.“ (11) Zostal tam teda rok a šesť mesiacov a učil u nich Božie slovo. (12) Keď bol v Achájsku prokonzulom Gallio, Židia svorne povstali proti Pavlovi, priviedli ho pred súdnu stolicu (13) a hovorili: „Tento navádza ľudí, aby protizákonne uctievali Boha.“ (14) Ale keď sa Pavol chystal otvoriť ústa, povedal Gallio Židom: „Židia, keby šlo o nejakú krivdu alebo o podlý zločin, vypočul by som vás, ako sa patrí. (15) Ale keď sú to spory o slovo, o mená a o váš zákon, to je vaša vec. Ja v takýchto veciach nechcem byť sudcom.“ (16) A odohnal ich od súdnej stolice. (17) Tu všetci chytili predstaveného synagógy Sostena a pred súdnou stolicou ho zbili. A Gallio sa o to vôbec nestaral. (18) Pavol tam zostal ešte veľa dní; potom sa s bratmi rozlúčil a odplavil sa do Sýrie a s ním aj Priscilla a Akvila. V Kenchreách si dal ostrihať hlavu, lebo mal sľub.

Sk 18,9–18

V stredu sme sprevádzali Pavla v Aténach. Hoci niektorí Aténčania uverili, Pavol tam nebol „úspešný“. Diskutéri na areopágu sa mu vysmiali a odbili ho. Z Atén smerovali jeho kroky do Korintu; mesta, ktoré bolo v danej dobe oveľa väčšie (300 000 obyvateľov) a významnejšie ako Atény (5 000 obyvateľov) a veľmi nemravné. Tu našiel zázemie u manželov Akvilu a Priscilly, s ktorými ho okrem židovského pôvodu spájalo aj rovnaké remeslo. Pavol vyrábal stany a po sobotách kázal v synagóge a hlásal Ježiša Krista. Medzitým sa k nemu opäť pripojili Sílas a Timotej. Zažil tiež protirečenie zo strany Židov a prijatie u bohabojného Títa Justa. Ovocím ohlasovania boli početné „obrátenia“ k viere (v. 8).

Markovo evanjelium spomína po prvom zázraku rozmnoženia chleba zaujímavú udalosť (Mk 6,45–52). Ježiš doslova núti svojich učeníkov, aby nastúpili na loď a preplavili sa na druhý breh mora. Utiahne sa na vrch a modlí sa. Učeníci sa plavia sami na lodi a namáhajú sa v protivetre. Ježiš sa zdá byť taký vzdialený. Ale on ich veľmi dobre vidí, pretože je pri Otcovi. Vidí ich snahu pri veslovaní, približuje sa po mori, nastupuje k nim do lode a umožňuje bezpečne doplávať do cieľa. Tento obraz je o nás a o celej cirkvi. Pán je pri Otcovi (včera sme slávili jeho nanebovstúpenie), ale vidí nás, a môže kedykoľvek vstúpiť do loďky nášho života, aby sme boli schopní plávať v protivetre dejín oceánom času na druhý breh (Ratzinger, 309–310).

Presne takto vchádza oslávený Kristus aj do Pavlovej namáhavej misionárskej činnosti v Korinte. Autor Skutkov apoštolov spomína nočné videnie, v ktorom Ježiš povzbudzuje Pavla: „Neboj sa, len hovor a nemlč, veď som s tebou ja a nik nesiahne na teba, aby ti ublížil…“ (v. 9–10). Je to taká silná vzpruha, že Pavol sa rozhodne zostať na tomto mieste rok a pol (v. 11). Slová Ja som s tebou rezonujú aj v závere Matúšovho evanjelia, keď učeníci dostávajú misijný príkaz. O Bohu sa dá veľa hovoriť, môžeme ho všelijako charakterizovať. On sám sa v obidvoch prípadoch charakterizuje jedným slovíčkom; jediným písmenkom „s“ (Fausti, 206). Je „s“ Pavlom, a tiež je „s“ nami.

Nech v nás Ježišovo slovo premáha strach a vytvára potrebné bezpečie. Prehlbujme sa vo viere, že náš Boh je s  nami a sprevádza nás aj dnes.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Rieka života – Rúcho chvál
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 2. Kapitoly 13–28 (Praha 2017).
RATZINGER, J., Jesus von Nazareth: zweiter Teil: vom Einzug in Jerusalem bis zur Auferstehung (Freiburg; Basel; Wien 2011).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.