(1) Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku (2) až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. (3) Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve. (4) A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, (5) že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.“ (6) A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?“ (7) On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, (8) ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme.“ (9) Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. (10) A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve (11) a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“
Sk 1,1–11
Kresťanské krédo – vyznanie viery – obsahuje článok, ktorý hovorí, že Ježiš vystúpil na nebesia. Aby sme ho nepochopili nesprávne, je potrebné opustiť predstavu priestorovo chápanej trojvrstvovosti sveta (Ratzinger, 249), ako keby hlboko pod zemou, ktorá je životným priestorom človeka, bolo peklo pre diablov a zatratených, a kdesi vysoko nad tým všetkým, by sa nachádzalo nebo s Bohom, anjelmi a svätými. Takýto „trojposchodový“ náhľad sveta umožnil vzniknúť ironickým poznámkam typu, že kozmonauti na obežnej dráhe nikde žiadneho Boha nevideli, teda určite neexistuje.
Nanebovstúpenie Ježiša, ako ho predstavuje úvod Skutkov apoštolov v dnešnom prvom liturgickom čítaní, nie je v žiadnom prípade alternatíva súčasných vesmírnych letov. Lukáš píše, že Ježiš sa vzniesol (v. 9a). Je to teologické pasívum (Grilli, 20). Podmetom činnosti je Boh. Zrozumiteľnejší preklad by mohol byť, že Ježiš bol vyzdvihnutý Bohom. Cieľ tohto vyzdvihnutia nie je merateľný v metroch. Nepohybujeme sa totiž na geografickej rovine, ale na rovine hĺbok a výšok ľudskej existencie (Ratzinger, 249) a na úrovni vzťahov – v tomto prípade Ježišovho jedinečného vzťahu s Otcom.
V dnešnom úryvku je celá skupina slov pozerania, ktoré zdôrazňujú, že Ježišovo nanebovstúpenie/vyzdvihnutie bolo akosi prístupné ľudskému zraku: pred ich očami (v. 9a); oblak im ho vzal spred očí (v. 9b); uprene hľadeli k nebu (v. 10); čo stojíte a hľadíte do neba? (v. 11a); ako ste ho videli do neba odchádzať (v. 11b). Prečo je taký dôraz práve na videní? A čo vlastne apoštoli videli? Fausti spomína rodinnú prax, pri ktorej otec zdvíhal na rukách svojho novonarodeného syna, a tým ho uznával za svoje dieťa (Fausti, 38). Boh Otec zhromaždeným svedkom ukázal, ako svojho Syna slávnostným spôsobom vyzdvihol k sebe.
Ani oblak nie je meteorologická, ale teologická záležitosť. Reprezentuje Božie tajomstvo. Tešme sa, že nás od Pána Boha nedelia stovky svetelných rokov; že nemusíme svoje šťastie hľadať kdesi vo vesmíre. A ďakujme, že nás chce pozdvihnúť a privinúť k sebe ako milované deti.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Veď ma z dolných nádvorí
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 1. Kapitoly 1–12 (Praha 2017).
GRILLI, M., Skutky apoštolov: cesta Slova: Lukášovo dvojdielo 2 (Ružomberok 2016).
RATZINGER, J., Úvod do kresťanstva (Trnava 2007).
