Streda po 6. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 17,22–18,1)

(15) Tí, čo odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén. Tam dostali príkaz pre Silasa a Timoteja, aby čím skôr prišli za ním; a vrátili sa. (22) Pavol si stal doprostred areopágu a hovoril: „Aténčania, podľa všetkého vidím, že ste neobyčajne nábožní. (23) Lebo keď som sa prechádzal a prezeral si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Čo teda uctievate, hoci to nepoznáte, to vám ja zvestujem. (24) Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukou, (25) ani sa mu neslúži ľudskými rukami, akoby niečo potreboval, veď on dáva všetkým život, dych a všetko (26) a z jedného urobil celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme; určil im vymedzený čas a hranice ich bývania, (27) aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko. (28) Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to aj niektorí z vašich básnikov povedali: ‚Veď aj jeho pokolenie sme.‘ (29) Keď sme teda Božím pokolením, nemáme si myslieť, že božstvo sa podobá zlatu, striebru alebo kameňu, výtvoru ľudského umenia a dômyslu. (30) Ale Boh prehliadol časy nevedomosti a teraz zvestuje ľuďom, aby všetci a všade robili pokánie, (31) lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť zemekruh skrze muža, ktorého na to ustanovil a všetkým osvedčil tým, že ho vzkriesil z mŕtvych.“ (32) Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí sa posmievali, iní hovorili: „Vypočujeme ťa o tom inokedy.“ (33) Tak Pavol spomedzi nich odišiel. (34) No niektorí muži sa pripojili k nemu a uverili. Medzi nimi aj Dionýz Areopagita, žena menom Damaris a iní s nimi. (18,1) Potom z Atén odišiel a prišiel do Korintu.

Sk 17,15.22–18,1

Atény. Mesto, ktoré bolo na vrchole svojej slávy v 5. a 4. stor. pred n. l. Vtedy udávalo tón vo všetkom; v architektúre, divadle, poézii, politike, rečníctve. Pridal sa obchod a filozofia. Bolo to skutočné centrum kultúrneho/civilizovaného sveta. Postupne vplyv Atén slabol, ale mesto ďalej žilo zo svojej „dávnej slávy“. Autor Skutkov apoštolov ho stále považuje za historické, kultúrne a filozofické centrum vtedajšieho sveta (Fitzmyer, 600). Práve sem prichádza Pavol na svojej druhej misijnej ceste vedený Duchom Svätým a hľadá spôsob, ako ohlásiť evanjelium.

Dnešné čítanie trochu ironicky charakterizuje obyvateľov tohto slávneho mesta: „…ani jeden Aténčan, ani cudzinec, čo tam bývali, nemali na nič toľko času ako rozprávať alebo počúvať niečo nové“ (v. 21). Pozitívne by sme mohli hovoriť o ich intelektuálnej zvedavosti (Grilli, 81). Presne túto vlastnosť využíva Pavol v debatách najprv na námestí (v. 17) a potom na areopágu. Jeho prejavu v Aténach by bolo potrebné venovať omnoho viac priestoru, ako to umožňuje naše krátke zamyslenie. Najmä preto, že súčasná doba je podobná tej aténskej; o všetkom sa diskutuje, moderným areopágom sú sociálne siete a diskusné fóra, a otázka hovorenia o Bohu si vyžaduje zo strany kresťanov nový prístup.

Všimnime si, že sa tu neudeje žiadne znamenie, ani zázrak, ktorý by vyvolával otázky a potvrdzoval ohlasované slovo. Nijaký exorcizmus, zemetrasenie, či uzdravenie. Skôr než zaznie z Pavlových úst zvesť o vzkriesení (v. 31.32), takticky pripravuje svojich poslucháčov krátkou „predevanjelizáciou“. Jej obsahom je predstava o Bohu – teológia. Boh je vždy neznámy (v. 23) a zostáva tajomstvom. Všetko stvoril, ale nie je ignorant; o svoje stvorenie sa stará a chráni ho. Neobmedzuje sa na budovy, ani nie je závislý od obiet, ktoré by mu ľudia prinášali. Je bližšie, ako by sa to čakalo, a ľudia od neho dostávajú dar života. To už je obraz o človeku – antropológia. Ľuďom všetkých kultúr je vlastná schopnosť hľadať Boha.

Ježiš sa spomína iba implicitne (v. 31), bez toho, aby zaznelo jeho meno. Ale počujeme dve nové mená; Dionýz a Damaris. Sú to tí, čo spolu s ďalšími bezmennými popri výsmechu a odmietnutiu zo strany okolia uverili, hoci nepoznali Ježišovo meno. Môžeme si byť istí, že on veľmi dobre poznal ich mená a povolal ich k novému životu. Tešme sa, že Ježiš nás pozná a volá po mene. Buďme jeho svedkami pre iných.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Dominika Gurbaľová – Závislý
Literatúra:
FITZMYER, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008).
GRILLI, M., Skutky apoštolov: cesta Slova: Lukášovo dvojdielo 2 (Ružomberok 2016).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.