(1) Apoštoli a bratia v Judei sa dopočuli, že aj pohania prijali Božie slovo. (2) Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: (3) „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ (4) Peter im začal rad-radom vysvetľovať: (5) „Bol som v meste Joppe, modlil som sa a vo vytržení som mal videnie: akási nádoba ako veľké prestieradlo spúšťané za štyri rohy zostupovala z neba a prišla až ku mne. (6) Keď som pozorne do nej pozrel, videl som pozemské štvornožce a divú zver, plazy a nebeské vtáctvo. (7) A počul som, aj hlas, ktorý mi hovoril: ‚Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!‘ (8) No ja som povedal: Nijakým činom, Pane, veď poškvrnené a nečisté nevošlo nikdy do mojich úst! (9) Ale hlas mi druhý raz povedal z neba: ‚Čo Boh očistil, ty nenazývaj poškvrneným.‘ (10) To sa opakovalo tri razy a všetko sa zasa zdvihlo do neba. (11) Hneď nato zastali pri dome, v ktorom sme boli, traja muži, vyslaní ku mne z Cézarey. (12) A Duch mi povedal, aby som šiel bez váhania s nimi. So mnou šli aj títo šiesti bratia a vošli sme do domu toho muža. (13) On nám rozpovedal, ako videl vo svojom dome anjela, ktorý stál a hovoril: ‚Pošli do Joppe a zavolaj si Šimona s prímením Peter; (14) on ti povie slová, v ktorých budeš spasený ty i celý tvoj dom.‘ (15) Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. (16) Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ‚Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým.‘ (17) Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“ (18) Keď to počuli, uspokojili sa a oslavovali Boha, hovoriac: „Teda Boh aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“
Sk 11,1–18
Peter je na začiatku dnešného čítania podrobený kritike od kresťanov zo Židovstva. Na jednej strane je to prekvapujúce, pretože Skutky apoštolov ho od začiatku uvádzajú ako prvého, ako hovorcu a autoritu. A kto si môže len tak dovoliť napomínať svojho „šéfa“?! Na druhej strane je to veľmi upokojujúce, pretože Petrova autorita nevylučuje názory ostatných. Bolo by zlé, keby mu bolo jedno, čo si iní myslia, a ešte horšie by bolo, keby sa mu to báli povedať.
Výčitka sa týka Petrovej návštevy u stotníka Kornélia v Cézarei, ktorý bol síce bohabojný, ale predsa pohan. Vojsť k pohanom a jesť s nimi považovali Židia za problematické. A tu vidíme, že výnimkou neboli ani prví kresťania zo Židovstva. Možno nám napadlo, že to isté si vypočul aj Ježiš od farizejov a zákonníkov v súvislosti s hriešnikmi: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ (Lk 15,2). Pri spoločnom stolovaní nešlo iba o pohostinnosť a nasýtenie sa, ale o duchovnú jednotu.
Jedlo je obraz eschatologickej hostiny s Bohom vo večnosti. Ježiš sa snažil vysvetliť najprv svojim súčasníkom a potom v Joppe a Cézarei Petrovi, že Boh chce mať pri sebe každého bez rozdielu. Kritériom vhodnosti pre vstup do Božej blízkosti nie je židovský, či nežidovský pôvod. A tak príbeh o Kornéliovi nie je ani tak o jeho obrátení; veď to bol muž modlitby a štedro rozdával almužny, a dokonca Duch Svätý ho naplnil ešte pred krstom. Je to príbeh o obrátení Petra a jeruzalemských kresťanov.
Obrátenie súvisí s obrazom Boha. Záver nášho čítania ukazuje ovocie obrátenia tých, pred ktorými sa Peter musel obhajovať. Spoznali, že Boh „aj pohanom daroval pokánie, aby mali život“ (v. 18). Je to veľký krok na ceste viery. Kto môže o sebe povedať, že dokonale pozná Boha, má o ňom bezchybnú predstavu a nepotrebuje obrátenie? Trojjediný Boh nás chce formovať a priťahovať bližšie k sebe, aby sme ho lepšie poznali a milovali. Vykročme aj dnes na túto cestu s dôverou.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Lamačské chvály – V tebe slabý silu má
