Utorok po 4. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 11,19–26)

(19) Tí, čo sa rozpŕchli pred súžením, ktoré nastalo za Štefana, došli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie, ale nikomu neohlasovali slovo, iba Židom. (20) No niektorí z nich boli Cyperčania a Cyrénčania. A keď prišli do Antiochie, hovorili aj Helenistom a zvestovali im Pána Ježiša. (21) Pánova ruka bola s nimi a veľa ich uverilo a obrátilo sa k Pánovi. (22) Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. (23) Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, (24) lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. (25) Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. (26) Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi.

Sk 11,19–26

Skutky apoštolov nie sú ako večerné správy, ktoré bezprostredne informujú o udalostiach uplynulého dňa. Keď vezmeme do úvahy, že vznikli niekedy okolo roku 85 po Kr., tak od Ježišovho ukrižovania, vzkriesenia a počiatkov ohlasovania prešlo aj 50 rokov. Je to ako keby sme sa my teraz venovali udalostiam z augusta r. 1968 vo vtedajšom Československu. Vzdialenosť v čase funguje ako rybárska sieť, ktorá zachytí, čo je podstatné a ostatné nechá odplávať.

Jednou z postáv, ktorú Duch Svätý nenechal upadnúť do zabudnutia, ale zachoval ju pre budúcich čitateľov je Barnabáš. Vlastným menom Jozef, rodák z Cypru, ktorý predal pole a peniaze priniesol apoštolom. Od nich dostal pomenovanie Barnabáš – Syn útechy (Sk 4,36–37). Dve drobné epizódy ukazujú, že to nebola iba náhoda. Barnabáš bol určite veľkou útechou (gr. paraklēsis) pre Šavla, ktorý sa po svojom povolaní/obrátení pokúšal spojiť s učeníkmi v Jeruzaleme, ale báli sa ho. Práve Barnabáš sa ho ujal, a zaručil sa zaňho pred apoštolmi (Sk 9,26–27).

Druhý príklad, a ďalší jemný odtieň tohto pestrého výrazu, nachádzame v dnešnom čítaní. Po príchode do Antiochie, kam ho vyslali apoštoli, všetkých povzbudzoval (gr. parakaleō). Teda Barnabáš je aj Syn povzbudenia (Benedikt XVI., s. 157). Môžeme si položiť otázku, kto je otcom útechy a povzbudenia, ktoré prináša Barnabáš? Náš úryvok o ňom dopĺňa, že bol dobrý, plný Ducha Svätého a viery (v. 24). Útecha aj povzbudenie úzko súvisí s Duchom Svätým. Jánovo evanjelium hovorí, že Duch Svätý je Tešiteľ (gr. paraklētos). Aj každý kresťan dostáva Ducha, aby šíril útechu, povzbudenie, radosť.

Krátka poznámka v 25. verši o tom, že Barnabáš odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla, v sebe skrýva veľkú energiu. Pápež Benedikt to komentuje takto: „Barnabáš… pochopil, že to je vhodný čas pre Šavla, ktorý žil v ústraní v Tarze… V tomto dôležitom okamihu akoby vrátil Pavla Cirkvi; v tomto zmysle jej ešte raz daroval Apoštola národov.“ (Benedikt XVI., s. 158). Barnabáš si v osobe Šavla vybral spolupracovníka, ktorý ho po krátkom čase „preskočí“. A to bola možno najväčšia útecha pre samotného Barnabáša; vidieť ako rastie v Božej milosti ten vedľa neho.

Tešme sa, že sa ľuďom okolo nás darí. A keď to tak nie je, buďme pre nich povzbudením.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Matuzalem – Ty si môj Pastier
Literatúra:
Benedikt XVI., Apoštoli a prví učeníci Ježiša Krista (Trnava 2008).
Papežská biblická komise, Inspirace a pravda Písma svatého (Kostelní Vydří 2015).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.