Streda po 4. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 12,24–13,5)

(24) Božie slovo sa šírilo a rozmáhalo. (25) Keď Barnabáš a Šavol splnili v Jeruzaleme svoju úlohu, vrátili sa a vzali so sebou Jána, ktorý sa volá Marek. (1) V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. (2) Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ (3) Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich. (4) A oni, vyslaní Duchom Svätým, došli do Seleucie a stade sa preplavili na Cyprus. (5a) Keď prišli do Salaminy, hlásali Božie slovo v židovských synagógach.

Sk 12,24–13,5a

Začiatok dnešného liturgického čítania (ktoré si už možno vypočujete, alebo ste si ho aj vypočuli naživo pri sv. omši v kostole) spomína Božie slovo. Je to dôležitá téma Skutkov apoštolov. Peter a Ján ho smelo hlásali (Sk 4,31); Dvanásti ho nechceli zanedbávať, preto ustanovili siedmich diakonov, a ono sa potom šírilo (6,2.7). Neskôr Samária prijala Božie slovo (8,14); a pridali sa aj pohania v osobe Kornélia a jeho domu (11,1). Božie slovo sa na svojej ceste z Jeruzalema dostáva stále ďalej a ďalej, pričom sa dotýka rôznych ľudí a mení ich životy. Božie slovo sa šíri a rozmáha (v. 24), lebo je živé.

Čo je to vlastne Božie slovo? Boh vstupuje do komunikácie, ozýva sa. Hovorí cez stvorenie, cez udalosti v dejinách, cez Sväté písmo, prihovára sa človeku. Ale veľkým tajomstvom, ktoré sa nám odkrýva je, ako píše Benedikt XVI. v exhortácii Verbum Domini, že Boh „od večnosti vyslovuje svoje Slovo v Duchu Svätom…“ (Verbum Domini, 6). Boh sám je komunikácia lásky, ktorá prebieha medzi Otcom, Synom a Duchom Svätým. Toto je špecifikum kresťanstva. Boží Syn, ktorý sa stal človekom; Slovo, ktoré sa stalo telom, nás pozýva vstúpiť do tejto neustálej komunikácie lásky.

Duch Svätý v našom úryvku hovorí (v. 2) a Barnabáš so Šavlom a ďalšími v Antiochii ho počujú. Slovo Ducha v nich našlo pôstom a modlitbou pripravenú pôdu. Nie že by bol Boh podriadený týmto prvkom zbožnosti, veď on sám ich vzbudzuje. Ale vždy je tu aj zodpovednosť poslucháča neotupiť orgán sluchu, ktorý umožňuje zachytiť Božie posolstvo. Barnabáš so Šavlom sa vydali na apoštolskú misiu, pri ktorej hlásali Božie slovo (v. 5), pretože slovo v nich už zapustilo korene a rástlo.

Teraz, keď znovu máme možnosť byť osobne prítomní na sv. omši a prijímať Eucharistiu (aj keď v obmedzenom režime), dbajme, aby celé „kusy Božieho slova nepadali na zem“ pre našu nepozornosť. Nech v nás Božie slovo prináša hojnú úrodu.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Sima Martausová – Smej sa
Literatúra: Benedikt XVI., Verbum Domini: Posynodálna apoštolská exhortácia o Božom slove v živote a poslaní Cirkvi (Trnava 2011).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *