Pondelok po 6. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 16,11–15)

(11) Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prišli do Samotrácie, na druhý deň do Neapola (12) a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali. (13) V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. (14) Počúvala aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctila Boha: Pán jej otvoril srdce, aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. (15) A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás.

Sk 16,11–15

Pavol na svojej druhej misijnej ceste nie je sám. Barnabáš s Markom síce po určitých nezhodách odišli na Cyprus, ale do tímu pribudol Sílas a neskôr Timotej. O Sílasovi sme čítali v piatok, že bol popredný muž medzi bratmi (Sk 15,22) v Jeruzaleme. Timotejovi spoločenstvo veriacich v Lystre a Ikóniu vydalo dobré svedectvo (Sk 16,2). Aj takéto silné osobnosti dokážu ťahať za jeden koniec povrazu, keď majú spoločný cieľ; hlásať evanjelium. Navyše apoštol nie je a nemá byť samotár, pretože Boh, ktorého ohlasuje kresťanstvo, nie je samotár.

Kroky Pavla a jeho spoločníkov Pán bez zbytočného vysvetľovania usmerňoval tak, aby neodbočovali ani napravo ani naľavo; ani do Ázie (v. 6), ani do Bitýnie (v. 7). Až keď mal Pavol v Troade videnie, v ktorom ho Macedónčan volal, aby im prišiel na pomoc (v. 9), pochopil, že Boží zámer je, aby prekročili hranice Malej Ázie a priniesli evanjelium do Macedónska (v. 10); t. j. na „európsku pôdu“. Z uvedeného vyplýva dôležité poučenie. Boh ako výborný pedagóg neukazuje celú cestu naraz, ale po jednotlivých krokoch. Apoštol má byť vnímavý na Božie vnuknutia a usmernenia.

Dnešné čítanie sa odohráva pri rieke v meste Filipy. Je to prvé európske mesto, v ktorom zaznelo evanjelium. Prvou pokrstenou v Európe bola žena menom Lýdia. Musela byť kreatívna a samostatná, veď jej živobytím bol obchod s purpurom a stála na čele domácnosti. V poslednom verši nášho príbehu (v. 15) sa Lýdia dvakrát spomína v súvislosti s domom. Nie je pokrstená len ona sama, ale aj jej dom, čiže ďalší členovia jej domácnosti. Nový život v Ježišovi Kristovi, ktorý prijala, musel na nich zapôsobiť veľmi intenzívne. Hneď potom prosila: „Poďte do môjho domu.“ Tu si uvedomujeme, že vďaka Lýdii má miestna cirkev svoj domov.

Vďaka ženám, ako bola Lýdia, môžu byť aj naše spoločenstvá a farnosti miestami prijatia, kde sa cítime doma. Prosme Pána, aby ich bolo stále viac. A nech sú aj naše rodiny pravými domovmi.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPé – Konaj svoje dielo

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.