(7) Keď nastala veľká hádka, vstal Peter a povedal apoštolom a starším: „Bratia, vy viete, že Boh si ma od prvých dní vyvolil spomedzi vás, aby pohania z mojich úst počuli slovo evanjelia a uverili. (8) A Boh, ktorý pozná srdcia, vydal im svedectvo, keď im dal Ducha Svätého tak ako nám; (9) a neurobil nijaký rozdiel medzi nami a nimi, keď vierou očistil ich srdcia. (10) Prečo teda teraz pokúšate Boha a chcete položiť na šiju učeníkov jarmo, ktoré nevládali niesť ani naši otcovia, ani my?! (11) A veríme, že aj my budeme spasení milosťou Pána Ježiša takisto ako oni.“ (12) Celé zhromaždenie stíchlo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí rozprávali, aké veľké znamenia a divy urobil Boh prostredníctvom nich medzi pohanmi. (13) Keď sa odmlčali, ozval sa Jakub: „Bratia vypočujte ma! (14) Šimon porozprával, ako Boh prvý raz zhliadol a vybral si z pohanov ľud pre svoje meno. (15) S tým sa zhodujú aj slová Prorokov, ako je napísané: (16) ‚Potom sa vrátim a znova vybudujem zborený Dávidov stánok; znova postavím jeho ruiny a vztýčim ho, (17) aby aj ostatní ľudia hľadali Pána, všetky národy, nad ktorými sa vzývalo moje meno, hovorí Pán, čo robí tieto veci, (18) známe od vekov.‘ (19) Preto si myslím, že neslobodno znepokojovať tých, čo sa z pohanov obracajú k Bohu, (20) ale im treba napísať, aby sa zdŕžali poškvrneného modlami, smilstva, zaduseného a krvi. (21) Mojžiš má totiž od dávnych pokolení v každom meste kazateľov po synagógach, kde ho každú sobotu čítajú.“
Sk 15,7–21
Dnešné čítanie zo Skutkov apoštolov nás prenáša na apoštolský snem do Jeruzalema, na ktorom prvotná cirkev riešila ťažkú otázku, či aj pohania majú povinnosť zachovávať celý Mojžišov zákon. Jeho verné dodržiavanie spojené najmä so znakom obriezky sa vyžadovalo od Židov. Výraz pohania je tu prekladom gréckeho ethnē, ktoré zase vychádza z hebrejského gojím. Obidva tieto cudzie výrazy znamenajú jednoducho národy (v množnom čísle) a Starý zákon ich používa, aby odlíšil Izrael ako jediný vyvolený Boží ľud (gr. laos, hebr. am). V Starom zákone prechádzala pomyselná deliaca čiara pomedzi Izrael a zvyšok sveta. Náš úryvok hovorí vlastne o zrušení takéhoto delenia. Novozákonná doba prináša posun v chápaní príslušnosti k Božiemu ľudu. Prispieva k nemu najprv apoštol Peter, potom Pavol s Barnabášom a nakoniec Jakub.
Peter sa nám predstavuje ako prvý apoštol pohanov (ešte skôr ako Pavol) a pripomína, že smerom k pohanom (stotník Kornélius; porov. Sk 10) nekonal svojvoľne, ale na základe Božieho vyvolenia. Boh si ho vybral, aby pohania… počuli slovo evanjelia a uverili (v. 7). Kresťanská misia k nežidovským národom je teda plánom zhora, nie len čisto ľudskou aktivitou. Barnabáš s Pavlom stručne svedčia o veľkých Božích znameniach, ktoré sa diali medzi pohanmi (v. 12). Aj keď na tomto mieste podrobnosti nie sú spomenuté, čitateľ vie, že ide o udalosti spojené s ich prvou misijnou cestou, ktorá je opísaná v predchádzajúcich kapitolách (Sk 13–14). Správa o znameniach a divoch slúži ako Božie schválenie evanjelizácie pohanov a tiež ako potvrdenie Petrovej reči (Fitzmyer, 549). Posledným rečníkom je Jakub, ktorý argumentuje biblickým citátom z proroka Amosa.
Jakub najprv v úvode sumarizuje Petrov prejav a veľmi pekne vyjadruje posun, ktorý sme si spomenuli vyššie: „Boh si z pohanov (ethnē) vybral ľud (laos) pre svoje meno.“ (v. 14). Jakub, ktorý má veľkú autoritu, sa prikláňa k Petrovmu návrhu nezaväzovať učeníkov z pohanstva k dodržiavaniu predpisov Mojžišovho zákona (v. 19). Spoločenstvo prvotnej cirkvi v Jeruzaleme sa pri hľadaní riešenia nevyhlo veľkej hádke (v. 7). Nakoniec však Peter, Barnabáš a Pavol, a tiež Jakub a s nimi ostatní nachádzajú konsenzus. Postupne spoznávali Boží plán spásy a jeho vôľu cez osobné Božie zjavenie (Peter), zázračné skutky (Barnabáš a Pavol) a čítanie Písma (Jakub). Buďme aj my vnímaví na Božie impulzy vo svojom živote. Neznepokojujme zbytočne ľudí, ktorí sa obracajú k Bohu (v. 19). Naopak, buďme pre nich povzbudením a praktickým príkladom toho, čo znamená patriť Ježišovi Kristovi.
Požehnaný deň všetkým.
Foto: Tamara Bujdošová
Literatúra: FITZMYER, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXI.
