Sobota po 5. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 16,1–10)

Pavol (1) prišiel aj do Derbe a Lystry. Tam bol istý učeník menom Timotej, syn veriacej Židovky, ale otec bol Grék. (2) Bratia v Lystre a v Ikóniu mu vydali svedectvo. (3) Pavol chcel, aby šiel s ním, a kvôli Židom, čo tam bývali, ho vzal a obrezal, lebo všetci vedeli, že jeho otec bol Grék. (4) Ako chodili po mestách, odovzdávali im učenie, ktoré vyhlásili apoštoli a starší v Jeruzaleme, aby ho zachovávali. (5) Cirkvi sa upevňovali vo viere a deň čo deň sa zväčšovali počtom. (6) Prešli cez Frýgiu a galatský kraj, lebo Svätý Duch im bránil hlásať slovo v Ázii. (7) Keď došli k Mýzii, pokúšali sa dostať do Bitýnie, ale Ježišov Duch im to nedovolil. (8) Obišli teda Mýziu a zišli do Troady. (9) Tam mal Pavol v noci videnie. Stál pred ním akýsi Macedónčan a prosil ho: „Prejdi do Macedónska a pomôž nám!“ (10) Hneď ako mal toto videnie, usilovali sme sa odísť do Macedónska, presvedčení, že nás Boh volá hlásať im evanjelium.

Sk 16,1–10

Podľa Skutkov apoštolov bol apoštol Pavol mimoriadne akčný a energický človek. Ohromnou aktivitou hýril, už keď prenasledoval kresťanov. V našom katolíckom preklade sme zvyknutí čítať, ako dychtil (gr. empneōn) po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov (Sk 9,1). S pomocou gréckeho slovníka (Panczová, 444) ho vidíme ako niekoho na spôsob „ohnivého draka“, ktorý zo seba na Ježišových nasledovníkov vydychuje samú hrozbu a vraždenie. Pavol horlil za Boha svojich otcov a v kresťanoch videl hrozbu, pred ktorou bránil židovské náboženstvo a kultúru (Fausti, 464).

Horlivosť mu zostala aj po stretnutí s Ježišom na ceste do Damasku. Svedčí o tom takmer okamžité ohlasovanie Krista v Damasku (9,1); následne v Jeruzaleme (9,28); ale najmä jeho apoštolská zanietenosť na misijných cestách. Pavol teda svoje prirodzené schopnosti nestratil, ale používal ich ďalej aj po „prestupe do nového klubu“. Dnešný úryvok zachytáva Pavla a jeho spoločníkov Sílasa a Timoteja na druhej misijnej ceste. Počas nej sa ukazuje, že okrem prirodzených ľudských schopností, ktoré Pavol používal, sa evanjelium šírilo aj vďaka impulzom a duchovným darom od Boha.

Nie je jasné, akým spôsobom Duch Svätý bránil apoštolom pôsobiť v Malej Ázii (v. 6), ani ako im Ježišov Duch nedovolil ísť do Bitýnie (v. 7). Isté však je, že navigátorom ich cesty bol práve Duch Svätý a oni ho počúvali. Pavol bol energický, ale nebol zaslepený. Zdá sa, že vďaka spoločnému rozlišovaniu naši apoštoli zistili, čo nemajú robiť. Ich príklad nás učí, že klapky na očiach nevedú k cieľu. Nie všetko, čo vo svojej horlivosti chceme, musí byť od Pána Boha, napriek tomu, že ide o dobrú vec. Keď vynaložíme menej energie na vylamovanie zatvorených dverí, objavíme, že máme kľúč, pomocou ktorého sa nám otvoria tie správne dvere.

Niet pochýb o tom, že Pavol dostal poverenie ohlasovať evanjelium. Naše čítanie ukazuje, ako spoznal, ku komu je poslaný. Dnes, viac ako inokedy, sme aj my pozvaní rozlišovať, čo od nás Boh chce a čo nie je jeho vôľa, ktorej ceste sa vyhnúť a ktorou kráčať. Všetkým prajem požehnaný deň.

Foto: Lenka Molčányiová
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů. Kapitoly 1 – 12 (Praha 2017).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník (Bratislava 2012).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.