(22,30) Keďže [veliteľ] chcel presne vedieť, z čoho Židia obviňujú Pavla, na druhý deň mu sňal putá, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich. (23,6) Ale Pavol vedel, že jedna časť sú saduceji a druhá farizeji, preto zvolal vo veľrade: „Bratia, ja som farizej, syn farizejov. Pre nádej a zmŕtvychvstanie ma súdia.“ (7) Ako to povedal, nastala medzi farizejmi a saducejmi hádka a zhromaždenie sa rozčeslo. (8) Lebo saduceji tvrdia, že niet zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, kým farizeji vyznávajú jedno i druhé. (9) Strhol sa veľký krik a vstali niektorí zákonníci z časti farizejov a protestovali: „Nenachádzame nič zlé na tomto človekovi. A čo ak s ním hovoril duch alebo anjel?!“ (10) Keď hádka silnela, veliteľ z obavy, že Pavla roztrhajú, poslal dolu vojakov, aby im ho vyrvali a odviedli do pevnosti. (11) V nasledujúcu noc stál pred ním Pán a hovoril: „Buď pevný! Lebo ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“
Sk 22,30; 23,6–11
Včera sme si čítali o Pavlovej rozlúčke v Miléte. Dnes nás Skutky apoštolov prenášajú tisíc kilometrov na juhovýchod, do Jeruzalema. Pavlova tretia misijná cesta sa skončila a on Jakubovi a starším podrobne rozpráva o tom, čo Boh cez neho robil v pohanskom prostredí. Je obdivuhodné sledovať Pavlovu horlivosť za Ježiša; všetko to nepohodlné a nebezpečné cestovanie po súši aj po mori, aby potom dlhé hodiny ohlasoval, vyučoval a svedčil; ďalej opakované úteky, nepochopenie a nevraživosť od vlastných. Napriek tomu nie je Pavol zakomplexovaný ani vorkoholik, ale skôr zanietený prorok, ktorý je napokon odmietnutý, ako všetci proroci (Fausti, 362).
Pavlov život sa stále viac a viac podobá na Ježišov. Nálada v meste je vyslovene protipavlovská; pokúšajú sa ho zabiť a kričia: „Preč s ním!… Preč s takýmto zo sveta!“ (Sk 21,36; 22,22). To je prvý hlas, ktorý Pavol počúva. Aj by sa ho podarilo zabiť, keby nezasiahol veliteľ kohorty a Pavol sa dostal do ochrannej rímskej väzby. Tu sa naplno rozvíja to, čo v sebe zhŕňa Pavlov titul – väzeň za Krista. Dnešné čítanie ukazuje, že ešte aj ako uväznený využíva príležitosť, aby vstúpil do komunikácie s veľkňazom a židovskou veľradou. Tu zaznieva druhý hlas, ktorý Pavol počuje; hlas farizejského židovstva, ktorý nie je ako ten na začiatku, negatívny: „Nenachádzame nič zlé na tomto človekovi.“ (v. 9). Tým sa potvrdzuje, že farizejská vetva židovstva je otvorená myšlienke zmŕtvychvstania, hoci určite v inej podobe, ako ju ohlasuje kresťanstvo.
Keď Pavol vo veľrade spomína nádej a zmŕtvychvstanie (v. 6), odvoláva sa nepriamo na zmŕtvychvstalého Ježiša (Fitzmyer, 714). A sám vzkriesený Pán sa mu prihovára nasledujúcu noc. To je tretí hlas, ktorý Pavol počuje; ten najdôležitejší: „Buď pevný!“ (v. 11). Boh k nemu prichádza v noci, a jediným svetlom, ktoré ju osvecuje, je slovo. V tme Pavol nemusel vidieť, ale veľmi dobre počul, pretože nočné ticho ponúka vhodné podmienky na počúvanie. Slovo odkrýva význam udalostí. Do ticha a tmy zasvieti lúč Božieho slova. Nech Božie slovo dnes rezonuje aj v nás a osvetľuje, čo je tmavé, aby sme boli hodnovernými Ježišovými svedkami. A uprostred rôznych hlasov z okolia nech nám je útechou Ježišov hlas.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Víťaz
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 2. Kapitoly 13–28 (Praha 2017).
FITZMYER, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008).
