Piatok po 7. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 25,13b–21)

(13b) Do Cézarey prišli kráľ Agrippa a Berenika a pozdravili Festa. (14) Keď tam boli už viac dní, Festus sa zmienil kráľovi o Pavlovi: „Félix tu nechal vo väzení istého muža. (15) Keď som bol v Jeruzaleme, prišli kvôli nemu za mnou veľkňazi a židovskí starší a žiadali ho odsúdiť. (16) Odpovedal som im, že Rimania nevydávajú nikoho skôr, kým obžalovaný nedostane možnosť brániť sa proti obvineniu v prítomnosti žalobcov. (17) Keď teda prišli sem, bez prieťahov som v nasledujúci deň sadol na súdnu stolicu a rozkázal som priviesť toho muža. (18) Žalobcovia ho obstúpili, ale nevzniesli nijaké obvinenie zo zločinov, z ktorých som ho podozrieval. (19) Mali s ním nejaké spory o ich náboženstve a o akomsi mŕtvom Ježišovi, o ktorom Pavol tvrdí, že žije. (20) Ja v rozpakoch, ako riešiť takýto spor, vravel som, či by nechcel ísť do Jeruzalema a tam sa dať súdiť z tých vecí. (21) Ale Pavol sa odvolal, aby ho strážili až do rozhodnutia Jeho Veličenstva. Tak som ho rozkázal strážiť, kým ho nepošlem k cisárovi.“

Sk 25,13b–21

Veľkonočné obdobie finišuje a s ním sa blížia ku koncu aj liturgické čítania zo Skutkov apoštolov. Hlavnou postavou druhej časti Skutkov je Pavol. Počas uplynulých dní sme boli svedkami jeho obrátenia na ceste do Damasku; v duchu sme ho sprevádzali na troch misijných cestách; a včera, keď bol uväznený Rimanmi, sme počuli, ako mu Pán Ježiš povedal: „Ako si o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.“ (Sk 23,11). Od včera sa posúvame o viac než dva roky dopredu. Pavol túto dobu strávil ako väzeň v Cézarei a teraz sa začína veľkými krokmi približovať k svojmu cieľu, ktorým je Rím.

Privilégiom rímskeho občana bolo odvolať sa v spore na cisára v Ríme. Pavol toto svoje právo využíva (Sk 25,11), aby sa vyhol židovskému súdu. Jeho budúcnosť je spečatená; pôjde k cisárovi (Sk 25,12). V dnešnom čítaní máme pomerne dlhú reč nového Pavlovho väzniteľa, rímskeho prokurátora Festa, ktorý o Pavlovom prípade informuje kráľa Agrippu práve prítomného v Cézarei. Jemne to pripomína scénu a postavy z pašií v Lukášovom evanjeliu (Lk 23); aj Ježiša vypočúval rímsky prokurátor (Pilát) a konzultoval vec s kráľom (Herodes). Autor navyše ukazuje, že v jednom aj druhom prípade kompetentné autority považujú obžalovaného za nevinného.

Festova reč v dnešnom čítaní je prípravou na proces, ktorý má vyriešiť vážny problém; je tu nejaký „väzeň bez viny“, a bolo by hlúpe posielať ho k cisárovi, keď chýba jasne sformulované obvinenie (Sk 25,26–27). Máme tu načrtnutú iróniu moci: napriek tomu, že prokurátor môže prepustiť Pavla, nerobí to, lebo sa chce zavďačiť Židom (Sk 25,9). Spútavajú ho ohľady a strach, že o svoju moc príde. Navonok je silný, ale vnútorne poviazaný. Každý, kto na svojej moci, postavení, či autorite lipne, je rovnaký. Slúžiť pravde a budovať spoločné dobro dokáže ten, kto je ako Pavol; navonok možno spútaný, ale vnútorne voľný.

Vo Festových slovách sa odráža to, ako sa na kresťana pozerá niekto zvonku. Môže byť v rozpakoch (v. 20), pretože náboženské témy ho nezaujímajú. Ale paradoxne môže stručne a jasne vystihnúť, o čo ide v kresťanskej viere; že Ježiš zomrel a žije (v. 19). Na záver si povedzme, že ani veľrada v Jeruzaleme, ani cisár v Ríme, ku ktorému je Pavol poslaný, ani nijaká iná inštancia na svete nedokáže rozriešiť, či je Ježiš mŕtvy alebo žije. Vzbudzujme svojím dobrým životom túto otázku v iných a ukazujme odpoveď, ktorá bude prinášať radosť a nádej.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Mládežnícky zbor Krista Kráľa – Agnus Dei

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.