Zoslanie Ducha Svätého A – slovo k prvému čítaniu (Sk 2,1–11)

(1) Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. (2) Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. (3) I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. (4) Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (5) V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. (6) Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. (7) I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? (8) A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? (9) My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, (10) Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, (11) Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“

Sk 2,1–11

Posledná veľkonočná nedeľa nás stavia na začiatok Skutkov apoštolov. Počas uplynulých nedieľ aj všedných veľkonočných dní sme spolu s Teofilom, ktorému Lukáš adresuje svoje evanjelium (Lk 1,3) a následne aj Skutky (Sk 1,1), mohli kráčať cestou Slova, ktorá nás napokon v osobe Pavla doviedla až do Ríma. Prečo sa teraz vraciame naspäť do Jeruzalema? Dôvodom sú Turíce (v. 1). Tento židovský sviatok sa slávil na päťdesiaty deň po Pasche (odtiaľ je aj jeho grécky názov hē hēmera pentēkostē, t. j. päťdesiaty deň, alebo jedným slovom päťdesiatnica), a to je práve dnes.

Obsahom pôvodne roľníckej slávnosti žatvy bolo v Ježišovej dobe poďakovanie za sinajskú zmluvu a dar Zákona/Tóry. Úvodné slová čítania hovoria, že deň Turíc prišiel, ale on neprišiel len tak obyčajne. Grécke slovo sym-plēroō, ktorým vyjadrujeme jeho príchod, má aj význam naplnenia (Panczová, 1148). Lukáš naznačuje, že počas prvých Turíc po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa naplnil hlboký význam tohto starobylého sviatku; Boh obnovil zmluvu a daroval Zákon (Grilli, 26). Je to predznamenanie, že v tento deň sa všetko napĺňa; dom, v ktorom boli, naplnil hukot z neba (v. 2) a všetkých v ňom naplnil Duch Svätý (v. 4).

Sviatok Turíc mal svoj obsah už predtým a videli sme, že Boh jeho význam naplnil. Podobne dom, v ktorom sa zdržiavalo spoločenstvo Ježišových nasledovníkov, nebol prázdny a prázdne neboli ani osoby v ňom. Akoby sa tu chcel vyjadriť mimoriadny charakter/spôsob naplnenia. Prítomnosť Ducha Svätého nevytvára úplne sterilné prostredie, v ktorom by neprežilo nič z predchádzajúceho obsahu. Boží Duch si už čosi vopred pripravil, a teraz prišiel, aby to pozdvihol. Boh neničí to dobré v človeku, ale odkrýva našu pôvodnú identitu. Úplne inak sa žije, keď vieme, kto sme.

Môžeme vidieť aj podobnosť medzi Máriou, na ktorú na začiatku evanjelia zostúpil Duch Svätý, aby cez ňu daroval svetu Ježiša; a cirkvou, ktorá v deň Turíc dostala Ducha Svätého, aby svetu prinášala toho istého Ježiša (Willimon, 28). Prvý krok misie cirkvi je predstavený v našom čítaní. Domáce prostredie sa bez upozornenia mení na verejné. Zrazu sa ocitáme vonku, kde prichádzajú mnohí, lebo počuli; najprv hukot z neba a následne aj samotných učeníkov. Duch im dal schopnosť hovoriť inými (cudzími) jazykmi (v. 4) a oni hovorili o veľkých Božích skutkoch (v. 11).

Prvý dar, ktorý cirkev dostala do výbavy, je dar reči, alebo jednoducho hovorenie (Willimon, 30). Hovoriť je dosť ľahké. Iná vec je hovoriť zrozumiteľne. Svoje o tom vedia učitelia aj žiaci v školách, kazatelia aj veriaci v kostoloch, určite tiež manželia, a vlastne každý, lebo všetci s niekým komunikujeme. Môžeme hovoriť rovnakým jazykom, ale nemusíme si vždy rozumieť. Dobrá správa Skutkov apoštolov je, že Duch Svätý sa na Turíce nevyčerpal. Prichádza aj dnes a učí nás, ako prekonávať nedorozumenia. Aj cirkev môže vďaka Božiemu Duchu zrozumiteľne hlásať evanjelium a hovoriť o Bohu. Nie je to stále jednoduché, ale je to možné.

Ďakujme dnes za dar Ducha Svätého. Nech nás napĺňa nie len v tento slávnostný deň, ale aj v bežných okolnostiach nášho života. Hoci sa končí päťdesiatdňové obdobie veľkonočnej radosti, nech z nej čo najviac zakusujeme a rozdávame ďalej. Ak by občas chýbala, vieme, kde je Prameň.

Literatúra:
GRILLI, M., Skutky apoštolov, cesta Slova (Ružomberok, 2016).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník (Bratislava 2012).
WILLIMON, W. H., Acts (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Atlanta, GA 1988).
Foto: Yøe Kovalík
Hudba: ESPÉ – Prijmite moc

Ďakujem tímu okolo stránky verbumdomini.sk, ktorý počas uplynulých takmer troch mesiacov na dennej báze pripravoval piesne, fotky a zhrnutia k zamysleniam. Bez nich by to nebolo ono 🙂 Všetkým zo srdca prajem pokojné dni liturgického obdobia Cez rok.