Zoslanie Ducha Svätého C – slovo k prvému čítaniu (Sk 2,1–11)

(1) Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. (2) Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. (3) I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. (4) Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. (5) V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. (6) Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. (7) I stŕpli a udivení vraveli: „Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? (8) A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili? (9) My, Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kappadócie, Pontu a Ázie, (10) Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, (11) Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi: počujeme ich vo svojich jazykoch hovoriť o veľkých Božích skutkoch.“

(Sk 2,1–11)
Audionahrávka zamyslenia….

Posledný deň Veľkonočného obdobia je vždy venovaný Duchu Svätému a v liturgii sa číta známa perikopa zo Skutkov apoštolov o príchode Ducha Svätého. Skôr než si ukážeme jedinečnosť tohto turíčneho príbehu, pozrime sa, ako Ducha Svätého vidia evanjeliá.

Marek a Matúš svorne svedčia o Ježišovom spojení s Duchom Svätým, ktoré sa ukazuje pri jeho krste (Mk 1,10; Mt 3,16). Ján ešte pred krstom v Jordáne hovorí, že ten, ktorý príde po ňom – Ježiš, bude krstiť Duchom Svätým (Mk 1,8; Mt 3,11) a dokonca samotný Ježiš uisťuje svojich učeníkov, že pri prenasledovaní a súdoch v nich bude hovoriť Duch Svätý (Mk 13,11; Mt 10,20). Nečudujeme sa Ježišovmu spojeniu s Duchom Svätým, pretože on je od začiatku označený titulom Mesiáš/Kristus, čiže pomazaný Duchom. Napriek tomu, že prví dvaja evanjelisti poznajú prísľub Ducha Svätého a majú skúsenosť Ducha Svätého, udalosť zoslania Ducha vo svojich spisoch nepodávajú.

Jánovo evanjelium, ktoré je najmladšie zo všetkých, prehlbuje tému Ducha Svätého. Takisto v ňom nájdeme očakávanie príchodu Ducha. Odvoláva sa najprv na rozhovor s Nikodémom o nutnosti nanovo sa narodiť z Ducha (Jn 3,3–8), potom uvádza Ježišov výrok o prúdoch živej vody, ktorá symbolizuje Ducha Svätého (Jn 7,38–39) a neskôr obracia pozornosť na príchod Tešiteľa – Ducha pravdy (Jn 14,16–17; 16,7–15). Ale Ján ide ešte o krok ďalej, ako Marek a Matúš, a osobitým spôsobom približuje dar Ducha. Ježiš dáva Ducha Svätého postupne; najprv vo chvíli svojej smrti (Jn 19,30) a potom v deň svojho vzkriesenia (Jn 20,22). Tak sa spĺňa jeho sľub a učeníci sa nanovo rodia z Ducha Svätého ako Božie deti (Jerome Biblical Commentary, 1439).

Zostalo nám ešte evanjelium podľa Lukáša, ktoré je „rovesníkom“ Matúšovho evanjelia. Vyberme z neho len jednu vetu. Vzkriesený Ježiš sa v jeho závere lúči s učeníkmi a dáva im jasnú inštrukciu, čo majú robiť: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ (Lk 24,49). Od tohto momentu čitatelia Lukášovho evanjelia s napätím očakávajú, čo bude nasledovať v druhej časti – v Skutkoch apoštolov. Práve sem nás prenáša naše nedeľné čítanie. Aj tu sa uskutočňujú Ježišove slová o príchode Ducha Svätého (Lk, 24,49; Sk 1,5). Lukáš stroho konštatuje, že všetci boli naplnení Duchom Svätým (v. 4). Príchod Ducha Svätého je dôkazom, že Ježiš je verný a na jeho slová sa dá spoľahnúť.

Dar Ducha odteraz nepatrí len veľkým postavám ako Ján Krstiteľ, Alžbeta a Zachariáš, či Simeon, ale rozširuje sa na všetkých. Skutky apoštolov ďalej ukážu, že Turíce neboli jednorazová udalosť, pretože Duch Svätý chce pôsobiť ďalej. Spôsoby, ako si našiel Petra (Sk 4,8); siedmich diakonov (Sk 6,3.5); Štefana (Sk 7,55); Barnabáša (Sk 11,24); Pavla (Sk 9,17; 13,9); či skupinu okolo Kornélia (Sk 10,44); učeníkov v Samárii (Sk 8,15–17) alebo v Efeze (Sk 19,1–7), boli veľmi pestré. My si môžeme pripomenúť, že dar Ducha nepatrí iba minulosti. Vystrime dnes svoje dlane a buďme otvorení na jeho prijatie. Nech nás napĺňa, aby sme mohli hovoriť o veľkých veciach, ktoré pre nás robí Boh (v. 11).

Všetkým prajem požehnaný posledný deň Veľkonočného obdobia.

V archíve našej stránky nájdete staršie zamyslenia k aktuálnemu čítaniu:
Rok 2020
Rok 2021

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.