7. veľkonočná nedeľa – slovo k prvému čítaniu (Sk 7,55–60)

Štefan, (55) plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha (56) a povedal: „Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha.“ (57) Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. (58) Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. (59) Štefana kameňovali a on sa modlil: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ (60) Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ A len čo to povedal, zomrel.

(Sk 7,55–60)
Audionahrávka zamyslenia…

Štefan pred svojou mučeníckou smrťou uprene hľadí na nebo (v. 55). Presne takýmto pohľadom sa pozerali do neba aj apoštoli pri Ježišovom odchode v úvode Skutkov (Sk 1,10). Kam Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní a štyridsiatich dňoch strávených s učeníkmi smeroval (Sk 1,3), tam ho Štefan teraz nachádza. Nebo v oboch prípadoch nie je geografická, ale teologická kategória. Ježiš je v Božej sfére. To, že stojí po pravici Boha (v. 55), vyjadruje jeho blízky a jedinečný vzťah s Otcom.

Štefan vidí (v. 56) pohľadom viery, ktorý ostatní prítomní evidentne nemajú. On je plný Ducha Svätého (v. 55), ktorý otvára nové obzory, zatiaľ čo oni kričia a zapchávajú si uši (v. 57). Tak k svojej duchovnej krátkozrakosti pridávajú aj hluchotu. Bez pomoci Ducha Svätého im Štefanove slová o ukrižovanom a oslávenom Ježišovi znejú ako rúhanie. Preto sa naňho vrhajú, vyháňajú za mesto a kameňujú (v. 58). V skutočnosti je Štefan prorok, ktorý oznamuje Božie úmysly.

Boh chce prostredníctvom Štefana ukázať, že nebo je otvorené (v. 56). Ako sa otvára nebo? Lukáš už v závere svojho evanjelia píše, že emauzským učeníkom sa pri lámaní chleba otvorili oči a v tajomnom cudzincovi spoznali Ježiša (Lk 24,31). Grécky text obsahuje tvar, ktorý sa volá „teologické pasívum“ a vyjadruje sa ním, že ich oči otvoril Boh. Nasledujúca scéna evanjelia, v ktorej Ježiš stojí uprostred vyľakaných apoštolov rozvíja tému otvorenia slovami: „Vtedy im otvoril myseľ, aby porozumeli Písmu“ (Lk 24,45). Platí to aj v prípade neba; je otvorené, lebo ho otvára Boh.

Boh, ktorý otvára ľuďom oči a myseľ, otvára pre nich svojou láskou aj nebo. Do neba sa nedá ani netreba vlámať násilím. Vykopávať dvere, ktoré sú už otvorené, nie je rozumné. Štefan tušil, že nebo je otvorené preňho osobne a Ježiš ho víta. My zostávame žiť na zemi a myšlienku na smrť si ešte nepripúšťame. Ale otvorené nebo by sme si mali pripomínať každý deň. Okolo nás aj v nás je veľa zla a nespravodlivosti. Ani Štefanova doba v tomto nebola iná. No Štefan zvíťazil, pretože videl celými dejinami prichádzať Krista, ktorý napĺňa odveký Boží plán (Porubčan, 51).

Kde je Boh, tam je nebo. Pozývajme ho do svojich životov. Nemusí to byť ťažké. Inšpirujme sa našimi hokejistami – snažme sa robiť malé veci dobre. Všetkým prajem požehnanú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra: PORUBČAN, L., Skutky apoštolov (Trnava 2000).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.