Milovaní, (1,5) toto je zvesť, ktorú sme počuli od Ježiša Krista a vám zvestujeme: Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy. (6) Ak hovoríme, že máme s ním spoločenstvo, ale chodíme vo tme, luháme a nekonáme pravdu. (7) Ale ak chodíme vo svetle ako je on vo svetle, máme spoločenstvo medzi sebou a krv Ježiša, jeho Syna, nás očisťuje od každého hriechu. (8) Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (9) Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy a očistí nás od každej neprávosti. (10) Ak hovoríme, že sme nezhrešili, jeho robíme luhárom a nie je v nás jeho slovo. (2,1) Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. (2) On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.
(1 Jn 1,5–2,2)
Pohľad na maličké dieťa, ktoré spí, vzbudzuje v ľuďoch lásku. A lásku v nás chce vzbudiť aj Boží Syn narodený v Betleheme a uložený v jasliach (Samuel, 45). Azda práve kvôli tomuto výjavu naplnenému nehou máme tak veľmi radi Vianoce. Príbeh narodenia Ježiša Krista však odkrýva aj protichodné sily sústredené v postave Herodesa. V ňom maličké dieťa neprebúdza lásku, ale hnev a nenávisť, ktorá vedie až k hriechu vraždy. O hriechu, a najmä o sile väčšej ako je hriech, nám hovorí liturgické čítanie zo sviatku svätých Neviniatok.
Dnes – a vlastne počas všedných dní celého Vianočného obdobia – pokračujeme v čítaní z Prvého Jánovho listu. Nový oddiel uvádza autor výpoveďou, že Boh je svetlo (v. 5). Boh, ktorý pracuje so svetlom, sa nám predstavuje hneď na začiatku Písma; prvé slová Stvoriteľa sú: „Buď svetlo“ (Gn 1,3). Keď Izraeliti vychádzajú z Egypta, Boh im svieti na cestu v ohnivom stĺpe (Ex 13,21). A žalmista s dôverou volá: „Pán je moje svetlo a moja spása, koho sa mám báť?“ (Ž 27,1). V Bohu a s Bohom sa stáva okolitý svet a náš život jasným.
Vďaka svetlu, ktorým je Boh, dokáže kresťan vidieť bolestnú realitu hriechu v sebe samom a vo svete vykúpenom Ježišom. A presne tak to robí aj autor Jánovho listu. Smelo vyhlasuje, že Ježišova krv z lásky vyliata za nás má silu očistiť nás od každého hriechu (v. 7). Ale ani viera nás nerobí automaticky neschopnými dopustiť sa hriechu, lebo Boh nás neoberá o slobodu voľby. Bezhriešnosť je krásny ideál dokonale žitého kresťanského života (Moleney, 1835). No život tých, ktorí nasledujú Ježiša, nie je statický, ale dynamický (Brown, 236).
Jánov list naliehavo vyzýva kresťanov, aby nehrešili, ale zároveň ich veľmi familiárne oslovuje zdrobneninou detičky (v. 1). Tým akoby chcel naznačiť ich krehkosť. Keď sa vo svojej krehkosti dopustíme hriechu, nemusíme strácať nádej, ani si nahovárať, že sa nič nestalo. Ježiš je naším zástancom-advokátom (v. 1) aj zmiernou obetou za všetky hriechy ľudstva (v. 2). On nás obhajuje „u Otca pred obvineniami diabla a tiež pred naším vlastným svedomím, ktoré by nám chcelo nahovoriť, že nie sme hodní daru odpustenia“ (Imrich).
Dovoľme Ježišovi, aby nás obdaroval svojimi darmi. Nech je v nás menej herodesovskej zloby a viac lásky, ktorú vzbudzuje betlehemské Dieťa. Prajem všetkým požehnaný vianočný deň.
Foto: Lenka Molčányiová.
Literatúra:
BROWN, R. E., The Epistles of John (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXX.
DOM SAMUEL, Celým srdcom: O budúcnosti kresťanstva v našom svete (Bratislava 2017).
IMRICH, M., Uveriť v Ježiša znamená žiť ako žil on [online]. Dostupné na internete: https://blog.postoj.sk/76861/uverit-v-jezisa-znamena-zit-ako-zil-on
MOLONEY, F. J., The Letters of John. In COLLINS, J. J. et al. (ed.), The Jerome Biblical Commentary for the Twenty-First Century (London; New York; Oxford; New Delhi; Sydney 2022).
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník: od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).
