Život človeka je plný náročných rozhodnutí, ktoré musí urobiť vo svojom živote a niesť za ne aj zodpovednosť. Jedným z týchto rozhodnutí je aj rozhodnutie pre večný život, kde cestu k nemu ponúkajú práve blahoslavenstvá. Sú pre nás motiváciou ako prežiť plnohodnotný život už tu na Zemi. Aj keď podľa pohľadu súčasného sveta je riadiť sa blahoslavenstvami prejavom slabosti a čudáctva. Lenže už aj pri ekonomickom hľadisku vidíme, že dnešná ekonomika, ktorá sa stala závislou na neustálom zvyšovaní produkcie a nakupovaní stále väčšieho množstva tovarov a služieb. Takáto ekonomika nie je trvalo udržateľná. Z ekonomického pohľadu možno konštatovať, že usilovať sa o trvalý rozvoj môže iba človek, ktorý nepozerá iba na zisk. V jeho popredí je v prvom rade dobro človeka, ekológia a spravodlivá odmena. Zrelý človek sa usiluje o hľadanie pravdy s maximálnou sústredenosťou na objektívne fakty, ktoré sú historicky overené a podložené. Nepozerá iba na seba, ale v pokore si priznáva svoju obmedzenosť a neschopnosť v dosiahnutí dokonalosti. Jeho smerovanie je jasné a jeho predsavzatie vyviera z hĺbky jeho srdca. „Pravda sa dnes často zužuje na subjektívnu autenticitu jednotlivca platnú len pre individuálny život. Spoločná, všeobecná pravda v nás vyvoláva strach, pretože si ju spájame s neúprosným diktátom totalitarizmov. Ak je však pravda pravdou lásky a otvára sa v osobnom stretnutí s Iným a s inými, potom sa vyslobodzuje z uzavretosti jednotlivca a môže sa stať súčasťou spoločného dobra. Pretože je pravdou lásky, nie je pravdou, ktorá sa násilne vnucuje ani nepotláča jednotlivca. Keďže sa rodí z lásky, môže zasiahnuť srdce, osobný stredobod každého človeka. Z toho jasne vyplýva, že viera nie je neúprosná, ale rastie v spolužití, ktoré má v úcte druhého. Veriaci nie je arogantný. Naopak, pravda ho činí pokorným, uvedomuje si, že nie sme vlastníkmi pravdy, ale skôr ona objíma a vlastí nás. Istota viery nás neurobí ani strnulými, ale dáva nás do pohybu a umožňuje svedectvo a dialóg so všetkými. Na druhej strane svetlo viery v jednote s pravdou lásky nie je cudzie materiálnemu svetu, pretože láska sa vždy žije v tele a duši. Svetlo viery je vtelené svetlo, ktoré prúdi z Ježišovho žiarivého života. Svetlo viery osvecuje aj hmlu, vkladá dôveru v jej poriadok, vie, že v nej sa otvára cesta harmónie a čoraz širšieho porozumenia.“ (FRANTIŠEK. Lumen fidei. Encyklika o svetle viery). Rozhodnutie sa pre život blahoslavenstiev znamená rozhodnúť sa pre kvalitný život vo vzťahu k ľuďom ako aj svojmu majetku.
© Jaroslava Kmecová, 27. 10. 2015
