Utorok po 7. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 20,17–27)

Pavol (17) z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi. (18) Keď k nemu prišli, povedal im: „Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie; (19) ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov; (20) ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; (21) ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. (22) A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. (23) Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie. (24) Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti. (25) A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. (26) Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, (27) lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú.“

Sk 20,17–27

Stále sme spolu s Pavlom na jeho tretej misijnej ceste. Od včerajška robí lekcionár pomerne veľký skok. Z Efezu sa prenášame cez Macedónsko a Grécko do Troady a odtiaľ do Milétu. Tu sa Pavol v dojímavej reči lúči so staršími cirkvi z Efezu, ktorých si dal zavolať a oni bez váhania prišli. Práve Pavlova rozlúčková reč (jej prvá časť) je obsahom dnešného čítania zo Skutkov apoštolov. Na otázku, prečo by sme mali venovať pozornosť týmto slovám na rozlúčku, odpovedá prof. Heriban, že Pavlova reč v Miléte má „síce formu rozlúčkovej alebo závetnej reči, ale obsahuje bohaté pastoračné a duchovné prvky evanjeliového posolstva“ (Heriban, 6).

V Efeze sa Pavol krátko zastavil na konci svojej druhej misijnej cesty a pripustil, že sa sem ešte niekedy vráti, ak to bude chcieť Boh (Sk 18,21). Boh to chcel a pri tretej misijnej ceste sa Pavlove slová naplnili až do takej miery, že v meste strávil napokon takmer tri roky. Za taký dlhý čas museli vzniknúť medzi ním a miestnymi kresťanmi hlboké vzťahy. Preto je pochopiteľné, že jeho slová sú veľmi osobné až familiárne a majú silný náboj. Už sme spomenuli ich formu, a teraz sa pozrime predovšetkým na obsah; na posolstvo, ktorému daná forma slúži ako prostriedok. Skúsme ich čítať ako Pavlov duchovný a pastoračný testament.

Pavlov zrak sa najprv rekapitulujúcim spôsobom obracia do minulosti na jeho účinkovanie v Efeze. Hovorí o sebe, no nie je plný seba. Jeho prejav „nesmrdí samochválou“, ale vonia službou a pokorou (v. 19). Bližší pohľad prezrádza, že apoštol má na mysli pokorné/ponížené zmýšľanie. Prvá časť zloženého výrazu tapeino-frosynē, ktorý používa grécky text Skutkov apoštolov, označuje pokoru, a druhá pochádza z výrazu, ktorého doslovný význam je bránica. Tá sa v staroveku považovala za sídlo myslenia, vôle a citov (Heriban, 18). Pavlova služba sa niesla v duchu poníženého zmýšľania o sebe samom. Nezakladal si na svojom postavení, autorite ani moci. Nenamýšľal si, že je niekým. Jednoducho nasledoval Ježišov príklad.

Spomienky na dlhý pobyt a pôsobenie v Efeze strieda prítomnosť. Pavol ide do Jeruzalema, ale nie je jasné, čo ho tam čaká (v. 22). Dve skutočnosti mu pomáhajú čeliť neistote: vedenie Duchom Svätým (v. 22.23) a slobodný postoj k životu. Mohlo by sa zdať, že Pavol si necení svoj život (v. 24). Pozorné čítanie textu však ukazuje, že Pavol si život cení. Ale nie až tak veľmi, aby na ňom lipol. Je vnútorne slobodný. Zmysel uvedených slov pekne vystihol Silvano Fausti vo svojom komentári k Skutkom apoštolov, kde píše o umení darovať život: „Keď zadržíš dych, zomrieš. Aby si žil, musíš sa nadychovať. Aby si sa mohol nadýchnuť, musíš predtým vydýchnuť… Schopnosť darovať život ti život dáva.“ (Fausti, 297–298).

Nechajme sa dnes viesť Duchom Svätým; učme sa postoju pravej pokory a vyprosujme si dar vnútornej slobody. Nech nám pomáha príhovor sv. Pavla, apoštola národov, aj dnešného svätca Filipa Neriho, obľúbeného apoštola Ríma 🙂

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Lamačské chvály – Skúste a presvedčte sa
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 2. Kapitoly 13–28 (Praha 2017).
HERIBAN, J., Pastoračný testament apoštola Pavla: Pavlova reč v Miléte (Svit 2008).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.