Už len raz

Do malého mestečka mal prísť Stanleyho pohár. Osobne. Vlastne jeho držiteľ aj s pohárom. Bolo to čosi úžasne. Ich rodák hral v NHL a pošťastilo sa mu. Tak sa chcel s tou nádherou doma podeliť. Pripravovalo sa na to hádam všetko, čo malo ruky a nohy.  Každý chcel vidieť hokejistu aj pohár. Pár škôlkarov začalo chodiť do škôlky s prilbami na hlavách a v čakárni u lekára sa ľudia nepredbiehali, lebo sa tam viedli zapálené debaty o hokeji. Všetci boli odborníci na slovo vzatí. V tom mestečku aj babičky mohli robiť rozhodcov, čo tak ovládali pravidlá; len keby nie tá reuma.

Peter sa  tešil asi úplne najviac. Hokej bola jeho srdcovka, bol najlepším útočníkom a s držiteľom pohára si písal na facebooku. Dokonca mu raz od neho prišli nálepky. Konečne sa uvidia. Petrovi sa až podlamovali kolená. Čo ak ho nespozná? A čo ak ho spozná? Bolo to na zbláznenie.

V piatok večer pred dňom D bolo mestečko vyzdobené, ako keby tam mal zavítať pápež. Na námestí stála tribúna, na zemi by ste nenašli ani smietku. Všetko dýchalo čistotou a radostným očakávaním. Peter si pred spaním zahral na počítači hru. Prsty mu udierali do klávesnice jedna radosť. Čo polhodina, to vyšší level. Nechýba veľa a bude hráčom dňa a zapíše sa do tabuľky víťazov. Keď dobre pozerá, ešte jeden level a bude hráčom mesiaca. Sa budú aj v Amerike čudovať. Všetkých prebije. To nič, že sa nepodarilo, skúsi ešte raz a podarí sa. Fakt, už len raz. Už len raz a pôjde si ľahnúť, lebo ráno… Už len raz.

Do mestečka prišiel autobus. Ľudia skandovali, keď sa na pódiu objavil ich miláčik. Keď dvihol nad hlavu pohár, dav sa vzniesol o pol metra – každý mal v ruke foťák a fotil a fotil. Nezabudnuteľné. Víťaz očami hľadal Petra. Boli dohodnutí. Mal pre neho dres s podpismi celého tímu. Čas sa krátil, manažér neustále ukazoval prstom na hodiny. Celá sláva skončila, autobus bol pripravený na odchod. Dres dostalo malé dievčatko, ktoré skackalo pod tribúnou.

© Júlia Hubeňáková

30. 11. 2014, 1. adventná nedeľa

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.

Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane!

A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ Mk 13, 33-37

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.