1. adventná nedeľa B – slovo k evanjeliu (Mk 13,33-37)

1_adv_B_ev (720x480)Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“

(Mk 13,33-37)

V tejto stati Ježiš vyzýva svojich troch „hlavných“ učeníkov Petra, Jakuba a Jána (v tomto prípade spolu s Ondrejom), aby si dávali pozor a boli bedliví. Používa na to – ako bolo jeho zvykom v Galilei – podobenstvo. Prirovnáva to k situácii očakávania pána domu, ktorý sa ma vrátiť z cesty. Je tu ukryté povzbudenie aktuálne pre situáciu pred Ježišovým umučením a sekundárne aj pred jeho druhým oslávením na konci vekov. Pozoruhodné je prepojenie s predchádzajúcim podobenstvom o figovníku (13,28-29) prostredníctvom zmienky o dverách (13,29 – gr. thyrai). V prípade figovníka ide o výzvu k bedlivosti pred Ježišovým prvým oslávením ako Syna človeka, ktoré ako vieme vyvolení učeníci v Getsemani prespali a následne zlyhali. V prípade podobenstva o čakajúcich sluhoch v dome, je to o službe, ktorú majú učeníci – už ako apoštoli, vystrojení mocou Ducha Svätého (13,34 – gr. exousia) – vykonávať v dome, ktorý patrí ich Pánovi. Mimoriadny dôraz je položený na službu vrátnika (13,34 – gr. thyróros), ktorý má byť pri dverách, pripravený otvoriť ich pánovi domu. Čo to znamená?
Pozoruhodnou odpoveďou na túto otázku je súvis s Jánovým evanjeliom, kde zmienka o vrátnikovi ako o tom, ktorý otvára dvere Dobrému Pastierovi. „Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou (gr. thyras, teda presnejší preklad je „dverami“), ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou („dverami“), je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím nepôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú.“ (Jn 10,1-5)
Ešte zaujímavejšie vysvetlenie podáva Ježišovo dvojnásobné stotožnenie sa s dverami:
„Veru, veru, hovorím vám: Ja som brána (gr. thyra – dvere) k ovciam. Všetci, čo prišli predo mnou, sú zlodeji a zbojníci, ale ovce ich nepočúvali. Ja som brána (gr. thyra – dvere). Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“ (Jn 10,7-9)
Čo sú tieto dvere, ktoré má vrátnik strážiť ak nie Božie Slovo, ktorým je Ježiš Kristus sám?
Čo má vrátnik s týmito dverami robiť, ak nie otvárať ich pred Pánom, aby sa v nich ukázal Pán ako Dobrý pastier všetkým čo sú v dome, aby mohli byť spasení?

V prvých storočiach katechumeni, kandidáti krstu, mohli byť účastní len na prvej časti liturgie – bohoslužbe slova, z druhej, ktorá obsahuje tajomstvo Eucharistie boli do krstu vylúčení. Diakon ich na konci liturgie slova vyzval, aby opustili chrám.
V grécko-byzantskej liturgii táto výzva znela: „Tas thyras, tas thyras! En sofia proschómen.“ Jej cirkevnoslovanská responzia je: „Dveri, dveri, premudrosťvonmim“. Slovenské preklady výzvu prekladajú: „Dvere, dvere, premúdrosť vnímajme“ alebo „Dvere, dvere, pozorne vnímajme.“

Toto naznačuje odpoveď na otázku: „Aký je pohľad kresťana na budúcnosť?“
Je to pohľad na dvere, ktorými a za ktorými je Ježiš Kristus, prichádzajúci v sláve s mocou dávať život.
Kresťanský pohľad na budúcnosť je teda maximálne prítomná záležitosť.

Štefan Novotný

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.