Dôležitým slovom dnešného evanjelia je slovo „bdelosť“. Každý sa na toto slovo pozerá zo svojho uhla pohľadu. Ináč to vníma zamestnávateľ, ináč zamestnanec, a ináč nezamestnaní. Niekedy má človek pocit, že toto slovo už nie je v móde. Pred nedávnom som mala osobnú skúsenosť s uchádzačmi o zamestnanie. Iba máloktorí z nich si uvedomoval a aplikoval do svojho profesionálneho života toto slovo. Bola som veľmi prekvapená, že ľudia nemajú motív niečo pracovať a tvoriť, niečo odovzdávať ďalej, pracovať na sebe a svojich vzťahoch. Táto pasivita prameniaca z lenivosti, ktoré je jedným z hlavných hriechov, spôsobuje veľkú stagnáciu, neslobodu a apatiu. Poďme sa na dnešné evanjelium pozrieť z týchto štyroch uhlov pohľadu v pozitívnom význame.
Zamestnávateľ (správca) odchádza zo svojej firmy a zveruje svojim zamestnancom to najcennejšie, čo si v profesionálnom živote vybudoval: svoju vlastnú firmu. Všetku svoju námahu zveruje ľuďom, ktorí nepoznajú námahu a útrapy s akými vybudoval toto všetko. Napriek tomu odchádza do zahraničia a ostáva mu iba dôverovať ľuďom, ktorí vnímajú veci z iného uhla pohľadu. Zamestnanci si plne uvedomujú svoj podiel zodpovednosti. Zrazu je na ich pleciach celá ťarcha firmy a jej úspech záleží iba od ich spoločného úsilia. Každý z nich má svoje prednosti aj nedostatky, no v prvom rade ich od seba odlišujú ich individuálne ciele. Majú úplne rozdielne predstavy o riadení firmy, o smerovaní firmy, o plnení plánov. Čo teraz? Jeden z nich dáva návrh, aby sa spoločne stretli a prešli si svoje predstavy, zverené úlohy a zodpovednosť. Na začiatku sa trápia. Nenachádzajú spoločnú reč. Diskutujú o veciach, ktoré ich rozdeľujú na niekoľko táborov. Jeden zo zamestnancov prichádza z nápadom, aby si veci napísali a v prvom rade si znova pripomenuli, prečo ich zamestnávateľ firmu založil. Diskusia sa dostala do nových rozmerov, kedy rozmýšľajú čo ich spája a nie čo ich rozdeľuje. Postupne deň po dni prichádzajú na riešenia, sledujú trh, snažia sa spolupracovať. Nikdy to nebolo také ťažké, pretože tu mali šéfa, ktorí za nich rozhodol. Šéfa, ktorý ich usmernil. Zrazu sami zodpovedajú za celú firmu, podľa rozdelených úloh. Uvedomujú si, že keď zlyhá ich kolega, zlyhá celá firma. Všetko sa naoko rúca, no napriek všetkým neľahkým prekážkam, mnohým ťažkým situáciám a konfliktom, sa snažia nachádzať spoločnú cestu. Do firmy prichádzajú aj mnohí ľudia, ktorí sú nezamestnaní a hľadajú zamestnanie. Na to, aby ich firma prijala, musí rozšíriť výrobu. Výrobu môže rozšíriť iba v prípade, že sa budú ich výrobky predávať. A tak uskutočnia rôzne podujatia, ktorých cieľom je zvýšiť predajnosť ich výrobkov. Nezamestnaným povedia, že ak každý z nich nájde minimálne troch nových dodávateľov, alebo prispeje svojimi návrhmi k inováciám, ktoré zvýšia predajnosť výrobkov, dostanú prácu. Zrazu nezamestnaní už nie sú iba pasívnymi uchádzačmi o zamestnanie. V nich bdie obrovský potenciál, ktorí môže pomôcť firme na trhu. Ani medzi uchádzačmi o zamestnanie, nie sú ľudia, ktorí takýto spôsob výberového konania a stanovené podmienky prijímajú. No nachádzajú sa aj takí, ktorí túto možnosť neodmietajú. Spravia si prieskum trhu, prečítajú zákony, navštívia odborníkov a podobne. Po čase pracovníci firmy, ktorí ju v tomto čase riadia, zistia, že nezamestnaní prinášajú do firmy nové myslenie, ktoré firme pomáha a oni sa rozvíjajú. Nezamestnaných zamestnávajú a neboja sa rozšíriť výrobu. Dokonca prijímajú do zamestnania oveľa viac ľudí, ako pôvodne plánovali. Keď sa vráti ich zamestnávateľ, ako bude reagovať? Čo povie týmto zamestnancom? Na tieto otázky si musíme nájsť odpoveď sami. Podstatné je vedieť, že od človeka s najnižším pracovným zaradením, až po človeka s najvyšším pracovným zaradením, závisí úspech firmy. Každý z nás je v takejto situácii a každý z nás má na výber medzi možnosťami. Je na nás, či budeme bdieť a budovať, alebo rúcať. Tak za budovanie ako aj za rúcanie ponesieme svoju zodpovednosť, pretože nevieme, kedy budeme musieť prezentovať výsledky svojej práce a svojho života.
© Jaroslava Kmecová, 29. 11. 2014
