1. adventná nedeľa rok B – slovo k prvému čítaniu (Iz 63,16-64,7)

radostTy, Pane, si náš otec, náš vykupiteľ: to je tvoje meno od vekov. Prečo si nám, Pane, dal zablúdiť z tvojich ciest, srdcu zatvrdnúť, aby sme nemali bázeň pred tebou? Obráť sa k nám, lebo sme tvoji služobníci a kmene tvojho dedičstva. Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil! Vrchy by sa rozplynuli pred tebou. Zostúpil si a vrchy sa rozplynuli pred tebou. Od vekov nebolo slýchať, ucho nepočulo, oko nevidelo, aby bol okrem teba iný Boh, ktorý by pomáhal tým, čo v neho dúfajú. Vychádzaš v ústrety tým, čo s radosťou konajú spravodlivo, tým, čo si na tvojich cestách spomínajú na teba. Ty si sa hneval, a my sme hrešili. Dlho sme ti boli neverní, ale budeme spasení. Všetci sme boli nečistí, sťa špinavý šat je všetka naša spravodlivosť. Všetci sme jak zvädnuté lístie, naša neprávosť nás unáša ako vietor. Nik nevzýva tvoje meno, nik sa nevzchopí, aby sa k tebe privinul, lebo si skryl pred nami svoju tvár, vydal si nás napospas našej neprávosti. A predsa, Pane, ty si náš otec! My sme hlina, ty si náš tvorca; všetci sme dielo tvojich rúk.
(Iz 63,16d-17.19de; 64,2c-7)

Liturgia prvej adventnej nedele nám v starozákonnom čítaní predkladá úryvok z dvoch kapitol Knihy proroka Izaiáša. Je to nárek, žalospev, v ktorom sa „my“ Izraela obracia priamo na „Ty“ Pána. Boh je na začiatku a konci textu nazvaný (pre Starý zákon netradičným titulom) otec. Okrem toho je vykupiteľ  a tvorca. Hoci chronologicky by poradie titulov malo byť opačné (najprv stvoriteľ, potom vykupiteľ), skrze toto usporiadanie sa ukazuje, že až skúsenosť vykúpenia umožňuje spoznať Boha ako stvoriteľa.

Kto sa v tomto žalospeve ukrýva pod zámenom „my“? Vykúpení (porov. vykupiteľ), deti (porov. otec), ktoré zablúdili z Božích ciest, zatvrdlo im srdce a nemajú bázeň pred Bohom. Boží služobníci a kmene jeho dedičstva. Tí, ktorí hrešili, boli neverní, nečistí, unášaní neprávosťou. Hlina a dielo Božích rúk. Niektoré vydania Písma (napr. SSV, Trnava 1996) na rozdiel od lekcionára uvádzajú otázku: „Či budeme spasení?“ (64,4) Inak povedané: „Ako môžeme byť spasení?“ Napriek hriešnosti a nevernosti existuje nádej, že Boh, ktorý skryl svoju tvár, sa predsa len obráti (vráti) k svojim.

Nádej na záchranu vyjadruje v túto nedeľu aj Ž 80, v ktorom opakovane čítame: „Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení.“ (Ž 80,4.8.20) V Ježišovi Boh prelomil nebesia, ukázal svoju tvár a daroval nám všetkým spásu.

© Jozef Kohut, 1.12.2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.