že vždy, keď sa v kostole čítajú príbehy o Jánovi Krstiteľovi, počúvam s otvorenými ústami.
„Všimol som si.“
„Povedz, to sa naozaj stalo, že keď bol Ján ešte pod srdiečkom svojej mamy a tvoja mama k ním prišla na návštevu, a ty si bol pod jej srdiečkom, tak ťa spoznal?“
„Naozaj sa to stalo. Ján bol vtedy pod srdcom Alžbety už šesť mesiacov. Ja som bol ešte úplne maličký. “
„Aj ja by som chcel byť taký…, taký veľký hrdina, ako Ján Krstiteľ. Hovoriť ľuďom, aby nerobili zlo ale dobro, mať odev z ťavej srsti a kožený opasok. Wow, to by bolo! Ľudia by ku mne prichádzali a počúvali, ako im kážem o tebe. A bol by som slávny.“.
„Vieš prečo je Ján Krstiteľ taký veľký? V opasku a odeve to nie je. Ani v tom, že ma spoznal skôr, ako sme sa našim mamám narodili. Dokonca ani v popularite to nie je.“
„Tak teda v čom?“
„Aj keď bol povolaný k tomu, aby mi pripravil cestu a mnoho ľudí ho nasledovalo, nespyšnel. Dokonca povedal, že si netrúfa rozviazať mi šnúrky na sandáloch. A vieš, čo si na ňom cením najviac? Že za každých okolností hovoril pravdu a nikdy neklamal.“
„Vždy hovoriť pravdu. Dá sa to vôbec?“
„Ak sa aj ty necháš viesť Duchom Svätým, tak to dokážeš a budeš rovnako veľký, ako Ján. Budeš svätý. Chceš?“
„Jasnačka!“
2. adventná nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 8. 12. 2013
V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ a hlásal v judejskej púšti: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
To o ňom povedal prorok Izaiáš: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!‘“ Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Potravou mu boli kobylky a lesný med. Vtedy prichádzal k nemu Jeruzalem a celá Judea i celé okolie Jordánu. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Keď videl, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k nemu na krst, povedal im: „Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť budúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia! Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: ‚Naším otcom je Abrahám!‘ – lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na korene stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V ruke má vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“ Mt 3, 1-12
