Výročie posviacky Lateránskej baziliky [rok A] 09.11.2014

Napätie medzi pracovným a osobným životom je v dnešnej dobe výrazné. Človek si svoju prácu prináša do súkromia a problémy svojho súkromia odsúva na neurčito. Niekedy to býva aj opačne. Človek svoje súkromie natoľko uprednostňuje, že nestíha sústredene pracovať. A keď aj zmierni napätie medzi prácou a osobným životom, zabúda si nájsť čas na ticho a na modlitbu. Oddelenie práce od súkromia a nachádzanie si času na ticho nie je v dnešnom svete jednoduché. Keď predavači sedeli pri chrámoch, mysleli na svoj vlastný obchod a zároveň aj na to, že si splnia povinnosti voči Bohu. V jednom čase splniť všetky veci naraz, čo by ľudia v tomto rýchlom svete vnímali ako obrovský prínos. V dnešnom evanjeliu nás Ježiš upozorňuje na to, že to nie je prípustné. Predsa nemôže byť predavač aj v chráme, viesť svoj vlastný obchod a zároveň byť v tichu a rozprávať sa s Bohom. Ani jedno z týchto činností nerobí poriadne a zodpovedne. „K dosiahnutiu rovnováhy medzi prácou a súkromným životom je dôležité si jasne rozčleniť celý týždeň a vyhradiť si v ňom čas na súkromné aj na pracovné záležitostí. Keď náš životný partner vie, že ten či onen večer máme vyhradený na prácu, dokáže sa s tým celkom dobre vyrovnať, zvlášť keď si to vynahradíme spoločne prežitým voľným večerom. Ďalej je dôležité si zachovať voľné víkendy. Čas, ktorý máme pre rodinu, je vždy obmedzený. S tým sa musí vedúci pracovník vyrovnať. Dôležité je to, aby sa mohla rodina na jeho obmedzený čas spoľahnúť, a aby v ňom človek dokázal byť skutočne celý prítomný. Keď má totižto v hlave zase iba prácu, jeho rodina si ho príliš neužije. Preto nestačí si iba urobiť čas, ale záleží na tom, ako kvalitne bude tento čas vyplnený. Je potrebné naplno žiť prítomný okamžik, vypnúť z práce a odložiť firemné problémy bokom.“ (Grün, A. – Pracovat a žít.) To isté platí aj opačne, keď človek prenáša svoje problémy, radosti a starosti do pracovného života a jeho pracovná výkonnosť klesá. Zvyšuje sa pracovné napätie, ktoré môže viesť aj ak k vážnym pracovným problémom. Človek celý život hľadá rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Nie je potrebné čakať na znamenia, ale poznávať situácie a správne sa rozhodovať. Úprimné hľadanie môže človeku odhaliť veľmi veľa nedokonalostí, ale aj mnohé jeho čnosti. Základ tvorí pravidelný časový plán, ktorý človek bude dodržiavať a zároveň bude dostatočne citlivo zohľadňovať výnimočné životné situácie.

© Jaroslava Kmecová, 08. 11. 2014

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.