musím uznať, že si prišiel na tento svet riadne krkolomným spôsobom.“
„Myslíš?“
„Že váhaš! Tebe to možno ani nepríde, ale naša Matka, teda Mária, vlastne tvoja mama, joj, veď vieš ako to myslím…, teda Panna Mária ťa počala na slovo. Chápeš? Iba tak, na slovo.“
„Chápem, ale priznaj, ty chápeš?“
„No, nechápem a…a…“
„Ani neveríš?“
„Nie žeby som neveril, ale… ako sa to mohlo stať iba tak, na slovo?“
„Ako? Presne, ako si povedal. Iba tak, na slovo.“
„Nevysmievaj sa mi a nechytaj ma za slovo.“
„Sa ti nevysmievam. Skúsim to inak. Spomenieš si na príbeh, keď som jednému dievčatku povedal ´talitha kum,´ čiže dievča, hovorím ti vstaň? Čo sa vtedy stalo?“´
„Viem, zavolali ťa k dvanásťročnému dievčatku, ktoré zomrelo, no napokon vstalo.“
„A čo to bolo?“
„Slovo?“
„Presne, ako si povedal. Slovo.“
„Fakt sa mi nevysmievaš?“
„Fakt nie, len sa ti snažím naznačiť, že Boh môže všetko, stačí slovo.“
„Mám ťa rád. Nevadí, že nerozumiem…? Mám ťa rád.“
„Aj ja ťa mám rád. A ďakujem za nádherné slovo… Mám ťa rád.“
4. adventná nedeľa
© Júlia Hubeňáková, 22. 12. 2013
S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.
Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť.
Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“
To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku. Mt 1, 18-24
