S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami. Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel, a prijal svoju manželku.
Mt 1,18-24
Kým v Lukášovej správe o narodení Ježiša zvestuje komunikuje Pánov anjel s Máriou, v prvých dvoch kapitolách Matúšovho evanjelia je to Jozef, ktorému sa Pánov anjel trikrát zjavuje. Mária je v týchto dvoch kapitolách dôležitou, ale pasívnou postavou. U Lukáša robí dôležité rozhodnutie Mária. U Matúša všetko stojí na rozhodnutiach Jozefa. Ten je trikrát oslovený s výzvou prijať Máriu i dieťa. Dnešný úryvok z evanjelia je prvou z troch anjelských výziev.
Podobne ako všetky ostatné aj táto je postavená na probléme, ktorý má Jozef riešiť. Namiesto riešenia, ktoré by bolo pre Máriu potupou a znamenalo by v podstate minimálnu možnosť na vydaj v budúcnosti a vyhliadku na biedny život, volí Jozef viac charitatívne riešenie, keď dôvod prepustenia chce vziať na seba a odstúpiť od „pred-manželskej“ zmluvy so všetkými vyrovnaním. Takto chce naplniť Zákon a tu tkvie podstata jeho spravodlivosti.
Pán však cez svojho anjela posúva Jozefa k väčšej spravodlivosti. Vyzýva ho prijať dieťa i jeho matku ako dielo Ducha Svätého, ktoré prinesie naplnenie Božích prisľúbení. Jozef poslúchne a namiesto zachovania jedného z nariadení Mojžišovho zákona, stáva sa svedkom naplnenia celého Zákona i prorokov.
Pre adresátov, ktorých mal evanjelista Matúš na mysli, je Jozef vzorovou postavou, ktorú je potrebné napodobňovať. Aj oni sú Židia, aj oni sa snažia byť spravodliví, aj oni prijali Ježiša a preto aj oni sú svedkami naplnenia Mojžišovho Zákona i výrokov prorokov. Matúš to nezabudne prízvukovať svojou poznámkou – „to všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami Proroka“
Zároveň je tu ešte jeden zaujímavý súvis s evanjeliom predchádzajúcej nedele, kedy Ján Krstiteľ je síce vyhlásený za najväčšieho narodeného zo ženy, ale kto je najmenší v nebeskom kráľovstve je väčší ako on. Jozef tým, že vstal a urobil ako ho vyzval Pán sa posunul od spravodlivosti Jána Krstiteľa k väčšej spravodlivosti z viery v Ježiša Mesiáša – aj keď ešte v podobe bábätka v plienkach.
Štefan Novotný, 20.12.2013
