Pozornosť sa sústreďuje na rodinu a predovšetkým na rozhodnutie, ktoré musí urobiť Jozef. Je zaujímavé sa zamyslieť nad opisom Jozefa, jeho osoby. „Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý.“ Spravodlivosť je veľká cnosť, o ktorú je potrebné sa celý život usilovať a pracovať na nej. Spravodlivosť je pre mnohým ľuďom cudzia. Často je nemoderné snažiť sa byť spravodlivý pri výkone svojho povolania, v osobnom živote i v rodine. Čo pre nás samých znamená byť spravodlivým? V Krátkom slovníku slovenského jazyka nájdeme pod slovom spravodlivý takéto vysvetlenie: spravodlivý je ten, „kto objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; zachováva právo; kto žije podľa Božieho zákona“. (Krátky slovník slovenského jazyka) Je možné povedať o nás samých, že sme spravodlivými ľuďmi? Možno by sme mohli oponovať našou prirodzenou hriešnosťou. Dedičný hriech mal aj Jozef a predsa sa o ňom hovoríme, že bol spravodlivý. Toto je pre nás všetkých veľkým povzbudením. V tomto čase sa Boh skláňa k človeku a pozýva ho k tomu, aby aj napriek všetkej nespravodlivosti, s ktorou dennodenne zápasí, usiloval sa byť spravodlivým človekom. Jozef žil podľa Božieho zákona. To znamená, že nerobil len to čo sa jemu páčilo, ale vo všetkom dobrom aj zlom neustále bez prestania hľadal a uskutočňoval Božiu vôľu. Čo dnes hľadáme my? Duchovní otcovia písali o spravodlivosti, práci a námahe. Dnes chceme všetko hneď, bez námahy, obety, bez jasných pravidiel a dodržiavania zákonov. Ale tadiaľ cesta nevedie. Aký postoj bol duchovných otcov pred niekoľkými storočiami? Ako oni vnímali námahu? „Miluj námahu a sebazapieranie, aby utíšili tvoje vášne.“ (FILOKALIA) Zvláštne, máme milovať námahu a sebazapieranie, toto nám zanechali naši duchovní otcovia a toto nám aj dnes pripomína Cirkev prostredníctvom duchovných otcov. Avšak práve námahou a sebazapieraním utišujeme svoje vášne. Hľadajúc pravdu ďalej čítame: „Prinucuj sa do manuálnych prác a znova sa v tebe rozohní bázeň Božia.“ (FILOKALIA) V dnešnom svete sa máme nútiť do manuálnych prác? Mohlo by sa zdať, že toto nie je nič pre nás. Ale opak je pravdou. Tieto slová sú omnoho aktuálnejšie dnes ako inokedy predtým. Námaha, pracovitosť, poctivosť, sebazapieranie a zodpovednosť nám pomáhajú stávať sa spravodlivejšími. Práve prostredníctvom práce sa učíme zdokonaľovať sa a byť pozornými. „Blažení sú tí, ktorí múdro a s rozvahou riadia svoje práce. Lebo takto ich oni ľahšie znášajú a vyhýbajú sa sieťam a úkladom démonov, a to najmä tých, ktorí nejakým strachom vzďaľujú ľudí od akejkoľvek dobrej práce, ktorú by chceli uskutočniť. Taktiež v duši, ktorá sa chce zasvätiť Bohu, vyvolávajú lenivosť (spôsobujú, že jej klesnú ruky od hrôzy alebo beznádejnosti), a to všetko kvôli tomu, aby ju odklonili od takéhoto druhu správnej starostlivosti o seba. Ak však v nás bude láska, trpezlivosť a pevná vôľa, vtedy nás ony nedokážu odkloniť od dobrého diela, najmä, ak budeme mať na mysli, že lenivosť obyčajne ničí akékoľvek dobro.“ (FILOKALIA) Povzbudený životom svätého Jozefa sa skúsme na slovo spravodlivosť pozrieť z novej perspektívy. Z perspektívy rastu, rozvoja a napredovania. Jozef sa musel rozhodovať každý deň pre Boha, ktorému zveril svoj vlastný život. Dnes máme príležitosť zveriť naše rodiny aj pod Jozefovu ochranu, aby sme svojou pracovitosťou, zodpovednosťou a usilovnosťou sa stávali stále viac spravodlivými a novými tvorcami pokoja v tejto dobe.
© Jaroslava Kmecová, 20. 12. 2013
