4. adventná nedeľa A – pohľad psychológa

4_adv_A_ps (720x482)Evanjelium prislúchajúce k štvrtej adventnej nedeli ma už obsahom približuje k Vianociam. Všetko naokolo už zaváňa vianočnou atmosférou, ktorá v dnešnej dobe, neviem si pomôcť, nadobúda zvláštne nové prvky.
Žijem a pracujem v našom hlavnom meste. Atmosféra Vianoc na vás doslova strieľa z každého rohu. Cestou z práce sa ma staršia pani pýta, či neprispejem na charitu, pri pohľade z električky vidím davy ľudí, ktorí sa niekam ponáhľajú. V nákupných centrách mám problém prejsť a stretávam ľudí, ktorí sú nasiaknutí „pravou“ vianočnou nervozitou a zhonom. S týmto som mal problém aj ja, preto som tento rok uprednostnil kúpu darčekov ešte pred začiatkom týchto darčekových výprav. Pri návšteve preplnených vianočných trhov nasávam okrem atmosféry aj výpary medoviny a vínka, ktoré sa šíria z veselo vysmiatych, trochu neisto sa pohybujúcich návštevníkov. Nechtiac počujem rozhovor dvoch žien v strednom veku, kde sa jedna sťažuje druhej a hovorí jej: „Už nech je ten Štedrý večer, ešte som sa nezastavila.“ Rozmýšľam nad tým, či toto je novodobé posolstvo a atmosféra Vianoc – zhon, nervozita, atď. Azda možno ešte deti túžobne očakávajú darčeky, niektorí aj zlaté prasiatko.
V týchto posledných dňoch sa mi stalo niečo, čo som ani nečakal. Stál som s kamarátmi na trhoch, popíjali sme teplú medovinku a v tom nás oslovilo mladé dievča s lampášom v ruke. V tom hluku som ju ledva započul. Ticho a nesmelo sa nás spýtala a ponúkla nám sviečku s pozvaním do kostola na Hlavnom námestí. Jej slová, ktoré hovorili o tom, že k Vianociam patrí sa aj na chvíľu stíšiť a počúvať čo nám chce Boh povedať vo mne rezonujú snáď dodnes. Šli sme ochotne s ňou. V kostole bola úplná tma, horeli iba sviečky a na oltári bola vyložená Sviatosť oltárna. Krásna mysticky elektrizujúca atmosféra. Zotrvali sme tam chvíľu v modlitbe a v tichu. To ticho bolo pre mňa zážitkom. Vonku spievali ľudia, hrala hudba, ale dovnútra tieto ruchy neprenikli. Bol to balzam pre moje uši a čo je podstatné aj pre moju dušu. Práve vtedy som sa utvrdil v tom, že nám uniká pointa Vianoc. Vianoce nie sú iba o darčekoch, kaproch, trhoch. Sú o tom, aby sme sa zišli v spoločenstve rodinnom alebo cirkevnom. Pripomenuli si narodenie Krista, ktorý sa taktiež narodil v tichosti. Zotrvali aspoň tú chvíľu v tichu a počúvali čo nám chce Boh povedať.
Spomínam si na jednu krásnu myšlienku, ktorú som započul od nášho p. farára, keď som bol ešte vo veku asi 15 rokov. Hovoril o význame snov pre človeka a myšlienka znela asi takto: V dnešnom svete pri tomto zhone a hluku nemáme priestor počúvať, čo nám chce Boh povedať, cestujeme so slúchadlami na ušiach, dokonca aj zaspávame pri hudbe alebo pri filme. Treba sa preto zamyslieť či čas keď spíme nie je jediným možným časom, kedy sa nám má Boh možnosť prihovoriť a či to nerobí práve prostredníctvom snov. Krásna myšlienka, ktorú mám stále nepamäti a stojí podľa mňa na zamyslenie. Skúsme práve v tomto čase si nájsť chvíľku pre seba, chvíľku keď sa stíšime a počúvajme, čím sa k nám Boh prihovára.
Všetkým čitateľom prajem Krásne Požehnané Vianoce.

Mgr. Peter Chomjak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.