1. a 2. adventná nedeľa Rok B – pohľad psychológa

Už len dve nedele nás delia od začiatku Vianoc. Prežívame obdobie adventu, ktoré nám každoročne pripomína, tak ako v minulotýždňovom evanjeliu, aby sme boli stále pripravení na druhý príchod Ježiša. Z tejto pripravenosti vyplýva aj naše správanie. Správanie smerujúce k pokániu a k „vyrovnávaniu chodníkov“, ako to počúvame v dnešnom evanjeliu. Bdelosť. Tento pojem pozná tak psychológia, ako aj medicína.

Bdelosť môžeme definovať ako fyziologický stav, pri ktorom organizmus dynamicky komunikuje s prostredím. Bdelý stav je výsledkom neustáleho spracovania informácií, a to nielen na úrovni projekčných centier na rôznych úrovniach centrálnej nervovej sústavy, ale aj na úrovni všetkých informačných systémov, ktoré komunikujú s vonkajším prostredím. Opozitným stavom voči bdelosti je spánok, ktorý je veľmi dôležitý fyziologický stav nutný pre regeneráciu organizmu. Spánok možno stručne definovať ako reverzibilné oslabenie či stratu kontaktu s prostredím, ktoré nie je absolútne. Spánok je teda inak povedané nervový fenomén charakterizovaný poklesom dráždivosti kôrových neurónov na senzorické podnety – ide teda o útlmový stav, ktorého hĺbku možno určiť intenzitou zmyslového podnetu, ktorý spánok preruší. Spánok delíme na ortodoxný a paradoxný. Ortodoxný, inak tiež nazývaný NREM spánok, je pokojová fáza spánku, počas ktorej sa nesnívajú sny na rozdiel od fázy REM spánku (paradoxný), počas ktorej sa sny snívajú. Väčšinu času zaberá práve táto pokojová  fáza spánku (NREM), v priebehu ktorej sa človek môže bez ťažkostí prebudiť a základné funkcie ako dychová a srdcová frekvencia nie sú veľmi utlmené. Každých zhruba 90 minút sa táto fáza mení na fázu REM (čiže paradoxnú), v ktorej sa snívajú sny.

Ježiš hovorí o bdení ako o akejsi sústavnej pripravenosti. Neznamená to podľa mňa neustále napätie a nebodaj strach z toho kedy nastane koniec sveta. Znamená to žiť svoj život podľa zásad, v ktoré veríme a mať niekde v privedomí (v prieniku vedomia a nevedomia), že ak by bol tento náš deň posledný, či by sme podľa toho ako teraz žijeme boli povolaní pokračovať v živote v nebi. Ak nie je odpoveď áno, v dnešnom evanjeliu máme recept na to, čo robiť. Máme konať pokánie. Čas Vianoc je aj čas vianočných spovedí. Ale nechoďme sa spovedať kvôli tomu, že sú Vianoce, a tak sa raz, dvakrát v roku „patrí“. Pristupujmek spovedi s vedomím svojej hriešnosti, s ľútosťou nad tým, čo sme spravili a s aspoň miernym odhodlaním zmeniť sa k lepšiemu.

Mgr. Peter Chomjak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.