Ježiš povedal zástupom: „Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnu ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“
(Mt 13, 44 – 52)
Ježiš v dnešnom evanjeliu nám približuje život po smrti, ktorí si nevieme prestaviť. Mnohí ľudia o ňom rozprávajú, mnohí píšu knihy s touto témou a všetci o nej často rozmýšľame. Iste, všetci by sme chceli žiť na tejto zemi večne, pretože nevieme čo nás čaká. Nevieme jednoznačne povedať, aký je život po živote. Ježiš nám hovorí o hodnote života po smrti. Hovorí o tom, že to, čo tu žijeme, je veľmi dôležité, ale nie je to konečné. Dokonca hovorí o tom, že keď človek nájde v duchovnom živote poklad, všetko ostatné stratí na hodnote. Je to preto, že duchovný život prevyšuje všetky svetské radosti. V tomto evanjeliu je skrytý jeden dôležitý fakt. Ide o rozhodovanie. Rozhodovanie medzi dvoma alebo viacerými možnosťami. Ľudia sa neradi rozhodujú. A práve rozhodovanie má priamy vplyv na ich úspech vo všetkých oblastiach života. Poďme sa pozrieť bližšie na rozhodovanie človeka. Rozhodovanie začína ráno budíčkom, pokračuje rozhodnutím čo si obliecť, čo si pripraviť na raňajky a pokračuje tým, čo bude nasledovať potom. Rozhoduje sa o tom, či bude pracovať, ako bude pracovať, koľko bude pracovať, ako sa bude správať k spolupracovníkom, s kým sa stretne… Nasleduje rozhodnutie o obede, po práci sa rozhoduje o tom, kde minie svoje peniaze a za čo ich minie. Sú tu aj rozhodnutia týkajúce sa duchovnej stránky života: modlitba, sv. omša, sviatosti, duchovné čítanie či duchovný rozhovor. Nasledujú rozhodnutia o vzťahoch v rodine, o trávení času s rodinou, o večernom programe a trávení voľného času. Keď sme si to takto prešli, zdá sa nám to veľmi komplikované. „Urobiť správne rozhodnutie je také ťažké, hovoria mi mnohí ľudia, podnikatelia a manažéri. Mnohých to zaväzuje a radšej neurobia nijaké rozhodnutie. A potom nadávajú na tento svet a jeho nespravodlivosť. Sme tu aj preto, aby sme niečo robili a každý deň sa rozhodovali, nie na to, aby sme lamentovali a filozofovali nad tým, aké ťažké je správne sa rozhodnúť. Áno, mnohí hovoria, že na správne rozhodnutie potrebujú čas, informácie alebo pokoj. Ja hovorím, že na správne rozhodnutie potrebujeme najmä partnera, moderne sa to volá kouč, ktorý nám pomôže v tom, aby sme sami našli správnu odpoveď. Všetci máme dobrého kouča, len často nepočúvame jeho slová,“ píše vo svojej knihe Ján Košturiak. A ďalej pokračuje: „Často stretávam aj majiteľov firiem a manažérov, ktorí sa nevedia rozhodnúť. Dôvody sú rôzne. Profesorské typy hľadajú optimálne riešenie a nikdy ho nenájdu. Sociálne typy hľadajú riešenie, ktoré uspokojí všetkých, a tiež hľadajú márne. Nechávajú svojich spolupracovníkov hlasovať, písať bodky a lepiť lístočky na tabuľu. Nechcú rozhodnúť, lebo majú obavu, či rozhodnutie bude správne. Najhoršie rozhodnutie je však často nerozhodnúť vôbec. V reálnom živote a podnikaní optimálne riešenie neexistuje – je iba riešenie v danom čase, s danými informáciami a s variantmi, ktoré sme pripravili.“ (Košturiak Ján – Povolanie 1. Od zamestnania k povolaniu.) Rozhodnutie o tom, čo a kto bude našim pokladom na zemi je na nás. Nezabudnime pritom na to, že tieto poklady nás môžu, ale nemusia doviesť k hlavnému pokladu, ktorý je v nebi.
© Jaroslava Kmecová, 23. 07. 2014
