2. Nedeľa Veľkého pôstu (Hebr. 1,10-2,4)

1 Preto musíme dávať tým väčší pozor na to, čo sme počuli, aby nás nestrhol prúd mimo. 2 Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý priestupok a neposlušnosť dostali spravodlivú odplatu, 3 ako unikneme my, ak zanedbáme takú spásu? Prvý ju začal ohlasovať Pán, potom nám ju potvrdili tí, čo ho počuli, 4 a Boh ju dosvedčoval znameniami, zázrakmi a rozličnými prejavmi moci a udeľovaním Ducha Svätého podľa svojej vôle. (Hebr. 2,1-4)

Rozmýšľaj, skade máš to, že si, že dýchaš, že myslíš a chápeš, a čo je najväčšie, že poznáš Boha, že očakávaš nebeské kráľovstvo, blažené videnie — teraz síce len nejasne ako v zrkadle, no potom plnšie a čistejšie (porov. 1Kor 13,12) —, že si Božie dieťa, Kristov spoludedič, ba odvážim sa povedať, že si sám božský. Odkiaľ máš toto všetko a od koho?  Alebo ak mám hovoriť o maličkostiach očiam dostupných: čí je to dar a dobrodenie, keď hľadíš na krásu neba, na dráhu slnka, obeh mesiaca, množstvo hviezd a na tú harmóniu a poriadok, ktorý z toho všetkého vyžaruje ako zvuk z lýry?

Kto ti dal dážď, poľnohospodárstvo, jedlo, remeslá, príbytky, zákony, štáty, život tichý a ľudsky ušľachtilý, priateľstvo a dôvernosť, ktorá ťa spája s príbuznými? Skade máš to, že časť živočíchov je krotká a tebe podriadená a časť ti slúži za pokrm? Kto ťa ustanovil za pána a kráľa všetkého na zemi? Kto ťa obdaril — aby som nespomínal jednotlivé veci — tým všetkým, čím človek prevyšuje ostatné živočíchy?

Nie Boh, ktorý teraz predovšetkým a za toto všetko žiada od teba iba to, aby si bol dobrý? A nemusíme sa hanbiť, keď sme už od neho dostali a ešte očakávame toľko a také veci, a my jemu odopierame aj to jediné, aby sme boli dobrí? A keď sa on, hoci je Boh a Pán, neostýcha volať sa naším Otcom, my by sme mohli zaprieť svojich blízkych?

Vonkoncom nie, moji bratia a priatelia, v nijakom prípade sa nedopusťme toho, že by sme zle spravovali veci, ktoré sme dostali od Boha ako dar. Aby sme nemuseli počuť Petrove slová: „Hanbite sa, vy, čo zadržiavate cudzí majetok. Zaumieňte si napodobňovať Božiu spravodlivosť a nik nebude chudobný.“ Nezaťažujme sa hromadením a opatrovaním peňazí, zatiaľ čo iní trpia núdzu, aby nás nemusel napadnúť svätý Amos trpkými a výhražnými slovami: „Robte už niečo, vy, čo hovoríte: Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať; a sobota, aby sme mohli otvoriť pokladnice?“ (porov. Am 8,5-6)

Riaďme sa tým najvyšším a prvým Božím zákonom, veď on posiela dážď na spravodlivých i hriešnikov a slnku dáva vychádzať pre všetkých rovnako (porov. Mt 5,45). Všetkým pozemským živočíchom rozprestrel šíru krajinu, pramene, bystriny a lesy, a všetkým uštedril v prehojnej miere základné prostriedky na život, ktoré nijaká moc nezadrží, nijaký zákon neobmedzí, nijaké hranice nerozdelia. Dáva ich ako spoločné, no pritom rozsiahle a bohaté, a tak vo všetkom dostačujúce, aby rovnakú dôstojnosť prírody vyznačil rovnosťou darov a ukázal bohatstvo svojej dobroty.

Z Rečí svätého biskupa Gregora Nazianzského: Oratio 14, De pauperum amore, 23-25 (PG 35, 887-890)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.