2. pôstna nedeľa C – slovo k prvému čítaniu (Gn 15,5-18)

Slov rajBoh vyviedol Abrama von a povedal mu: „Pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak môžeš.“ A uistil ho: „Také bude tvoje potomstvo.“ On uveril Pánovi a to sa mu počítalo za spravodlivosť. Potom mu povedal: „Ja som Pán, ja som ťa vyviedol z Uru Chaldejcov, aby som ti dal do vlastníctva túto krajinu.“ On sa opýtal: „Pane, Bože, podľa čoho spoznám, že ju budem vlastniť?“ Pán odpovedal: „Prines mi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu a trojročného barana, hrdličku a holubicu.“ On vzal všetky tieto zvieratá, rozpolil ich a obe polovice položil vzájomne oproti sebe; vtáky však nerozpolil. Na mŕtve telá zlietali dravé vtáky a Abram ich odháňal. Keď zapadlo slnko, na Abrama doľahol tvrdý spánok a prenikla ho veľká, príšerná hrôza. Keď už slnko zapadlo a nastala hustá tma, zjavila sa dymiaca pec a ohnivá pochodeň, ktorá prechádzala pomedzi rozpolené zvieratá. V ten deň Pán uzavrel s Abramom zmluvu slovami: „Tvojmu potomstvu dám túto krajinu od Egyptskej rieky až po veľkú rieku, Eufrat.“
(Gn 15,5-12.17-18)

V Gn 15,2-3 nachádzame prvé slová, ktorými sa Abram obracia na Boha. Je to jeho reakcia na Božie uistenie, aby sa nebál, lebo Boh je jeho štítom a jeho odmena bude veľmi veľká (15,1). Abram vstupuje do dialógu otázkou: „Môj Pane, Jahve, čo mi môžeš dať?“ A vysvetľuje: „odchádzam bez dieťaťa,… nedal si mi potomstvo…“ Na to Boh odpovedá slovom (15,4) a „gymnasticko-matematickým cvičením“ (15,5). Tu sa začína nedeľné prvé čítanie.

Boh ako učiteľ v škole zadáva Abramovi úlohu. Tá je však neriešiteľná. Abram sa má pozrieť na nebo a zrátať hviezdy, ale ani sa o to nepokúša. Vie, že v tomto prípade nejde o jeho počtárske schopnosti. Ide o prirovnanie potomstva sľúbeného bezdetnému mužovi k počtu nebeských hviezd. (Prirovnanie k množstvu prachu nachádzame v Gn 13,16 a k hviezdam na nebi a piesku na brehu mora v Gn 22,17) Abram úspešne absolvuje zápočet, vďaka tomu, že uveril Pánovi. On nemusí počítať, ale Boh jemu pripočítava postoj viery za spravodlivosť.

Všimnime si, že Abram kladie v dialógu ďalšiu otázku (15,8), akoby on bol skúšajúci a Boh skúšaný. No nepýta sa, podľa čoho pozná, že bude mať potomstvo, ale podľa čoho pozná, že bude vlastniť krajinu. Boh odpovedá kreatívnym spôsobom. Najprv dáva Abramovi zoznam živočíchov, ktoré má zaobstarať (15,8), potom nasleduje slovná odpoveď, ktorú nedeľný lekcionár vynecháva (15,13-16) a nakoniec spečaťuje svoj prísľub Abramovi starým obradom zmluvy (podrobnejšie tu). Posledné slovo má Boh (15,18-21). Abram sa už viac nepýta a na čas sa odmlčí. Stíchne ako Peter, Ján a Jakub po Ježišovom premenení na vrchu (Lk 9).

Viera umožňuje človeku klásť Bohu otázky, ale pozýva aj do ticha, aby sme Božiu odpoveď zachytili.

© Jozef Kohut 19.2.2016

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.