2. veľkonočná nedeľa A – slovo k prvému čítaniu (Sk 2,42–47)

Pokrstení sa (42) vytrvalo zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách. (43) Všetkých sa zmocňovala bázeň; prostredníctvom apoštolov sa dialo množstvo divov a znamení. (44) Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné. (45) Predávali pozemky a majetky a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval. (46) Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm. (47) Chválili Boha a boli milí všetkému ľudu. A Pán každý deň rozmnožoval tých, čo mali byť spasení.

Sk 2,42–47

Už ste si dnes boli zašportovať? Aktuálna situácia, ktorú prežívame, nepraje hlavne milovníkom kolektívnych športov. A aby toho nebolo málo, tak ukrátení nie sú len aktívni športovci, ale aj tí pasívni, tzv. papučoví, pretože športové televízne kanály sa obmedzujú takmer výlučne na vysielanie záznamov. Prečo začínam zamyslenie k Božiemu slovu športom? Možno mi už chýba pravidelný nedeľný hokej s partiou vo Vranove alebo futbal so seminaristami v našej telocvični 🙂 Pohyb, námaha tréning… Spomínam to všetko hlavne preto, že aj naše čítanie z konca 2. kapitoly Skutkov apoštolov predstavuje tréning. Máme tu konkrétny cvičebný plán prvých kresťanov.

Jednotlivé prvky/cviky, z ktorých sa tréning skladá, sú: a) učenie apoštolov; b) spoločenstvo; c) lámanie chleba; d) modlitby. Toto praktizovali naši predchodcovia vo viere. Otázkou pri cvičení je vždy počet opakovaní; „koľko“ sérií sa má urobiť. Túto tému môžeme teraz preskočiť, a zamerajme sa na kvalitu prevedenia cviku; teda na „ako“. Vyjadruje ju hneď prvé slovo – vytrvalo. „Vytrvalo sa zúčastňovali…“ (v42). Kresťanský život nezvykne byť šprint na 100 metrov. Je to viac „vytrvalostná disciplína“. Čo to znamená? Treba sa úplne zodrať? Grécke sloveso proskartereo, ktoré označuje vytrvalú činnosť, má v sebe okrem vytrvalosti aj rozmer vernosti, horlivosti, oddanosti (Panczová, 1061). To krásne ukazuje, že nejde iba o vonkajšie úkony. Všetko, čo robí kresťan má byť zvnútornené.

Myslím, že toto je najväčšia výzva pri odovzdávaní viery; aby sme neboli iba formálni veriaci, ktorí si splnia svoju povinnosť a dosť. Lebo potom to môže dopadnúť tak, že zostaneme pri odrecitovaní breviára, absolvovaní povinnej náuky pred sobášom, nejedení mäsa v piatok… Z vyjadrení dnešného čítania priam žiari zanietenosť a radosť. Poznať Ježišove slová a skutky (učenie apoštolov); vychádzať navzájom (spoločenstvo); podeliť sa s núdznymi a sláviť Eucharistiu (lámanie chleba); prosiť za druhých u Boha bez nadávania a kritizovania (modlitby). Malo to určite ďaleko k znudenému a nudiacemu kresťanstvu. Naopak, „boli milí všetkému ľudu“ (v47).

Lúče Božieho milosrdenstva nech prežarujú naše životy. Buďme hlbokí a vytrvalí v dobrom.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: BB zbor – Blahoslavení
Literatúra:
Fitzmyer, J. A., The Acts of the Apostles. (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXI.
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník. (Lingea; Bratislava 2012).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *