Veľkonočný piatok – slovo k prvému čítaniu (Sk 4,1–12)

1 Kým (Peter a Ján po uzdravení chromého) hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji 2 a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. 3 Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc. 5 Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, 6 veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, 7 postavili ich do stredu a pýtali sa: „Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?“ 8 Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! 9 Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, 10 nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! 11 On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“

Sk 4,1–12

Peter a Ján sú ohlasovatelia zmŕtvychvstalého Ježiša. Ale ich ohlasovanie nie je iba o pekných slovách. V skutočnosti ohlasovanie nikdy nesmie zostať len pri slovách. Svedok zmŕtvychvstalého Krista vstupuje do tohto tajomstva, a často presne nevie, čo všetko ho čaká. Svedčiť znamená žiť. Naši dvaja apoštoli dostávajú šancu potvrdiť svoje vyznanie/svoju vieru. Na druhý deň po uväznení mohli zasypať kňazov, chrámovú stráž aj saducejov nenávistnými slovami, ale neurobili to. Naopak, aj uväznenie a vypočúvanie využijú na to, aby svedčili o Ježišovi; s istotou a hlbokým pokojom. Jeden z veľkonočných symbolov je baránok s vlajkou; znázorňuje Ježiša Krista a je znakom víťazstva dobra nad zlom (Fausti, 179). Peter s Jánom sa pripodobňujú Božiemu baránkovi. Myslím, že toto je autentický veľkonočný postoj kresťana.

Udalosti Ježišovho odsúdenia, ukrižovania a zmŕtvychvstania vykladá Peter veľmi stručne prostredníctvom obrazu staviteľov a uholného kameňa zo starozákonného Žalmu 118,22. Stavitelia sú podľa Petra vodcovia ľudu a starší (v8). Zavrhnutie je Ježišova smrť. Symbolická reč žalmu vyjadruje aj zmŕtvychvstanie; a totiž, že zavrhnutý kameň sa stal uholným kameňom (v11). Inými slovami sa dá povedať, že pri výbere vhodného „stavebného materiálu“ sa majstri poriadne „sekli“. Vyhodili ten najlepší kus, ale stavbyvedúci ich chybu napravil. Odvolávka na Ježišovo zavrhnutie sa nachádza aj v prvej predpovedi utrpenia (Mk 8,31). Sám Ježiš cituje slová o uholnom kameni, keď vysvetľuje podobenstvo o zlých vinohradníkoch (Lk 20,17–18), a zdôrazňuje obrovskú/ničivú silu tohto kameňa. Ale o tom niekedy nabudúce. Dnešné posolstvo je o Božej moci; on dokáže napraviť aj tie najhoršie veci, ktorých by sa človek dopustil.

Nechajme sa preniknúť obnovujúcou a uzdravujúcou Božou silou.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Páter Gabrie – Svätý strom spásy
Literatúra: Fausti, S., Skutky apoštolů 1.(Paulínky; Praha 2017).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *