(8) [Vtedy im] Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: „Vodcovia ľudu a starší! (9) Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, (10) nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! (11) On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. (12) A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.“
Sk 4,8–12
Evanjelium podľa Lukáša a Skutky apoštolov majú spoločný rukopis. Za obidvomi knihami, ktoré tvoria dvojdielny spis, sa ukrýva rovnaký autor, ako sa to prezentuje v úvode prvej aj druhej z nich. Môžeme povedať, že Lukáš je evanjelista Ducha Svätého; hovorí o prísľube Ducha (Lk 24,49) a jediný z evanjelistov opisuje príchod Ducha Svätého na päťdesiaty deň po Veľkej noci (Sk 2). V úvodnej kapitole Lukáša je o Jánovi Krstiteľovi povedané, že ho ešte pred narodenín naplní Duch Svätý (Lk 1,15). Duch Svätý napĺňa aj Jánovu mamu Alžbetu pri stretnutí s Máriou (Lk 1,41) a jeho otca Zachariáša, ktorý pod vplyvom Ducha prorokuje (Lk 1,67).
Motív naplnenia Duchom Svätým je v lukášovskom diele obľúbený. V Skutkoch sa spomína nielen v deň Turíc (Sk 2,4), ale aj po návrate apoštolov z vypočúvania pred veľradou (Sk 4,31). Pavol hovorí a koná pod vplyvom Ducha (Sk 9,17; 13,9). Napokon dnešné liturgické čítanie zaradzuje medzi postavy naplnené Duchom Svätým aj apoštola Petra (v. 8). Opakom naplnenia Duchom Svätým je naplnenie prítomných hnevom po Ježišovej kázni v Nazaretskej synagóge (Lk 4,28), alebo naplnenie zákonníkov a farizejov nerozumom, keď Ježiš uzdravil človeka s nevládnou rukou (Lk 6,11). Spomeňme ešte veľkňaza a saducejov naplnených žiarlivosťou (Sk 5,17) voči apoštolom, ktorí konali znamenia a zázraky.
Peter vystupuje pred židovskými autoritami s nevídanou odvahou, nadhľadom a pokojom. Pre čitateľov Lukášovho evanjelia to nemusí byť prekvapenie, pretože poznajú inštrukcie, ktoré Ježiš adresoval svojim kvôli obdobným situáciám: „… nestarajte sa, ako a čím sa budete brániť alebo čo budete hovoriť, lebo Duch Svätý vás v tú hodinu poučí, čo treba hovoriť.“ (Lk 12,11–12). Kristov učeník sa môže spoliehať na dar výrečnosti a múdrosti, ktorý mu jeho Učiteľ vopred sľubuje (Lk 21,14–15). V tomto momente sa však začína prenasledovanie kresťanov a apoštoli sa vydávajú na cestu, ktorou pred nimi išiel Ježiš. Konajú dobro, ale obviňujú ich. Tak sa pripodobňujú Božiemu baránkovi, ktorý na sebe nesie zlo sveta (Fausti, 180).
Duch Svätý budoval cirkev v období pokoja a viedol ju aj v ťažkých časoch. Napĺňajme sa ním a prehlbujme sa v dôvere, že prevedie aj nás cez výzvy a problémy našej doby. Všetkým čitateľkám a čitateľom vyprosujem pokojnú a požehnanú nedeľu Dobrého pastiera.
Náš text je súčasťou čítania na Veľkonočný piatok. Zamyslenie k nemu z minulého roka si môžete pozrieť v archíve našej stránky.
Foto: Yøe Kovalík
Hudba:
Literatúra: FAUSTI, S., Skutky apoštolů. Kapitoly 1 – 12 (Praha 2017).
