Sobota po 4. veľkonočnej nedeli – slovo k prvému čítaniu (Sk 13,44–52)

(44) V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. (45) Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. (46) Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. (47) Lebo tak nám prikázal Pán: ‚Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.‘“ (48) Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. (49) A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. (50) Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. (51) Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. (52) No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.

Sk 13,44–52

Antiochia v Pizídii bola geograficky najvzdialenejším miestom, kam sa počas Pavlovej a Barnabášovej prvej misijnej cesty dostala zvesť o Božej spáse v Ježišovi. Podľa Skutkov apoštolov tam bola židovská komunita so synagógou, v ktorej na podnet predstavených spomínanej synagógy Pavol kázal v istú sobotu (vv. 16–41). Apoštolova reč prítomných zaujala natoľko, že ich prosili, aby prehovorili aj nasledujúci týždeň. Pavla s Barnabášom dokonca vyhľadali po skončení bohoslužieb mnohí Židia a nežidovskí sympatizanti ich viery – tzv. prozelyti.

Dnešný úryvok nás prenáša presne o týždeň neskôr a začína sa rovnako pozitívne, ako sa skončilo predchádzajúce rozprávanie – veľkým záujmom o posolstvo, ktoré prináša tento nový kazateľ. Úvodná zmienka o tom, že sa zhromaždilo skoro celé mesto (v. 44), sa považuje za lukášovskú hyperbolu (Fitzmyer, 520). Vidíme, že autor vôbec nerieši, ako je možné, aby sa do synagógy zmestili takmer všetci obyvatelia niekoľkotisícového mesta. Oveľa dôležitejšie je preňho ukázať dôvod, pre ktorý prišli, a tým je počúvanie Pánovho slova (v. 44).

Titulom Pán je v Skutkoch apoštolov označený Ježiš. Teda malo by ísť o Ježišovo slovo. Lukáš v evanjeliu píše, že Ježišovo slovo v sebe malo silu (Lk 4,32). Ľudia túžili počúvať Ježiša, lebo v tom, čo hovoril, rozpoznali Božie slovo pre svoj život (Lk 5,1). Ježiš rozprával zrozumiteľne o živote, o svete aj o Bohu. Boha predstavil ako Otca, ktorý miluje všetkých svojich synov a dcéry, teda každého človeka. V Skutkoch sú ďalší ohlasovatelia Božieho slova, medzi ktorých patrí aj Pavol. Sú naplnení Božím slovom a stávajú sa jeho hlásateľmi.

V našom texte nezaznieva jednoducho Pavlovo slovo, ale Pánovo slovo. Pavlovo slovo je preniknuté slovom vzkrieseného Pána. Pavol pokračuje v Ježišovom poslaní rozsievača. No prináša aj slovo o Ježišovi, o jeho smrti a zmŕtvychvstaní, slovo o spáse (Sk 13,26) a večnom živote. Podľa Pavla Boh nikomu neupiera spásu a večný život (v. 46). Otázka, prečo Židia v Antiochii odmietajú tento dar Božej dobroty a nepovažujú sa za hodných večného života, tu nie je priamo zodpovedaná. Čosi je naznačené motívom žiarlivosti (v. 45). Ale odmietnutie z ich strany otvára nový horizont – hlásanie slova pohanom (Fausti, 58).

Radosť pohanov/ne-Židov z dnešného liturgického čítania nech je aj našou radosťou. Ježiš Kristus nás robí ľuďmi vzkriesenia a večného života. Prijímajme s vďačnosťou všetky jeho dary a ešte viac sa otvorme jeho oživujúcemu slovu. Všetkým prajem pokojnú májovú sobotu.

Foto: Lenka Molčányiová
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů. Kapitoly 13 – 28 (Praha 2017).
FITZMYER, J. A., The Acts of the Apostles (Anchor Yale Bible; New Haven; London 2008) XXXI.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *