4. veľkonočná nedeľa – slovo k prvému čítaniu (Sk 13,14.43–52)

(14) Pavol a Barnabáš šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. (43) A keď sa zhromaždenie rozišlo, mnoho Židov a nábožných prozelytov išlo za Pavlom a Barnabášom. A oni s nimi hovorili a povzbudzovali ich, aby vytrvali v Božej milosti. (44) V nasledujúcu sobotu sa skoro celé mesto zišlo počúvať Pánovo slovo. (45) Keď Židia videli zástupy, plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. (46) Tu Pavol a Barnabáš povedali smelo: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. (47) Lebo tak nám prikázal Pán: ‚Ustanovil som ťa za svetlo pohanom, aby si bol spásou až do končín zeme.‘“ (48) Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo a uverili všetci, čo boli vopred určení pre večný život. (49) A Pánovo slovo sa šírilo po celom kraji. (50) Ale Židia poštvali nábožné ženy z vyšších vrstiev a popredných mešťanov, podnietili proti Pavlovi a Barnabášovi prenasledovanie a vyhnali ich zo svojho kraja. (51) Oni na nich striasli prach z nôh a odišli do Ikónia. (52) No učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.

(Sk 13,14.43–52)

Slová zmŕtvychvstalého Ježiša zo začiatku Skutkov apoštolov naznačujú, že radostné hlásanie evanjelia sa rozšíri po celom svete. Apoštoli nebudú Ježišovými svedkami len v Jeruzaleme, Judei a Samárii. Pole ich pôsobnosti má siahať „až po samý kraj zeme“ (Sk 1,8). Kresťanstvo odvodzuje svoj misionársky a univerzálny charakter aj z tohto Ježišovho výroku.

Prvotná cirkev vnímala, že nemá byť skupinkou uzavretou iba do seba. Pavlove misijné cesty sa nezačali z nejakého osobného rozmaru, ani cestovateľských túžob. Ich prameňom bola liturgia, pôst a modlitba veriaceho spoločenstva v sýrskej Antiochii, pri ktorých prehovoril Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ (Sk 13,2). Dielo Ducha Svätého je vytvoriť nové ľudstvo, ktoré bude žiť v láske k Otcovi a k bratom i sestrám (Fausti, 13).

Dnešné čítanie ukazuje, že nezostalo len pri slovách. Spolu s Pavlom sa ocitáme v srdci Malej Ázie v pizídskej Antiochii. Toto miesto je vzdialené približne 600 kilometrov severozápadne od štartu v sýrskej Antiochii. Tu sa začína ozajstná misia zameraná na pohanov, teda nežidov. Môžeme si všimnúť, že Pavol s Barnabášom hneď vzbudili záujem u mnohých obyvateľov mesta a tí chceli počúvať Pánovo slovo (v. 44).

Apoštoli prišli ako poslovia plnosti času, keď sa polia ľudských dejín zabeleli na žatvu (Porubčan, 95). Jednako ich ohlasovanie narazilo na odpor (v. 45) a viedlo dokonca k prenasledovaniu (v. 50). Napriek prekážkam však zostali naplnení radosťou a Duchom Svätým (v. 52). Keby na zlo odpovedali zlom, spreneverili by sa svojej úlohe, ale oni si vybrali cestu dobra. Vyhnali ich (v. 50), ale neodchádzali s hnevom, ani zatrpknutí.

Aj súčasná doba prináša podobné situácie. Ohlasovanie evanjelia a odovzdávanie viery kladie vysoké nároky na každého kresťana – kňaza, rehoľníka, otca, mamu, krstných rodičov… Nemôžeme očakávať, že každý sa automaticky stane veriacim. Uvedomujeme si, že dobrý výsledok evanjelizácie nie je v našich rukách. Od nás záleží, či a ako sa venujeme pastorácii a katechéze primerane svojim okolnostiam.

Učme sa od apoštolov zachovať si vnútorný pokoj a radosť aj zoči-voči neprijatiu. A dôverujem, že Ježišovo evanjelium si nájde cestu do životov ľudí. Blahoželám mamám ku Dňu matiek a všetkým prajem požehnanú Nedeľu Dobrého pastiera.

Staršie zamyslenie k aktuálnemu úryvku nájdete v archíve našej stránky.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
FAUSTI, S., Skutky apoštolů 2. Kapitoly 13–28 (Praha 2017).
PORUBČAN, J., Skutky apoštolov (Trnava 2000).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.