3. veľkonočná nedeľa – slovo k prvému čítaniu (Sk 5,27b–32.40b–41)

(27b) Veľkňaz začal vyšetrovať apoštolov. Opýtal sa ich: (28) „Nezakázali sme vám prísne učiť v tom mene?! A vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uvaliť krv toho človeka.“ (29) Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí. (30) Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zavraždili. (31) Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov. (32) A my sme toho svedkami aj Duch Svätý, ktorého Boh dal tým, čo ho poslúchajú.“ (40b) Apoštolom potom prikázali, že nesmú hovoriť v Ježišovom mene, a prepustili ich. (41) A oni odchádzali z veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.

(Sk 5,27b–32.40b–41)
Audionahrávka zamyslenia…

Keby sa robila anketa, ktorý cirkevný sviatok je spojený s darčekmi, pravdepodobne sto percent opýtaných by odpovedalo, že sú to Vianoce. Náš nedeľný úryvok zo Skutkov apoštolov hovorí o daroch v súvislosti s Veľkou nocou. Nejde tu o hmotné dary, ale o duchovné skutočnosti. V Božom pláne spásy plní zabitý a vzkriesený Ježiš úlohu toho, ktorý Izraelu daruje pokánie a odpustenie hriechov (v. 31). Izrael dostáva tieto dva dary od Boha prostredníctvom Ježiša. O chvíľu však uvidíme, že obdarovaní sme vlastne my všetci.

„To meno… ten človek…“ (v. 28). Veľkňaz, ktorý vypočúva apoštolov, sa vyhýba vysloveniu Ježišovho mena. Najlepšie by bolo, aby ho úplne pochovala história. Nech sa naňho zabudne a s ním zmizne aj výčitka, ktorá sa ozýva v mysli a vo svedomí: „Vy ste zodpovední za to, že zomrel.“ Veľkňaz sa mylne nazdáva, že apoštoli chcú niekoho obviňovať z Ježišovej smrti. Z Petrových úst síce opakovane jasne zaznelo: vy ste ho ukrižovali; vy ste ho zabili (Sk 2,36; 3,15; 4,10), ale nehovorí to svojim poslucháčom samoúčelne. Po týchto slovách vždy nasleduje ohlásenie Ježišovho vzkriesenia a tiež východisko.

Kresťanské spoločenstvo tvoria ľudia, ktorí spoznali svoje temné stránky, svoju zlobu a hriechy, no prijali tiež dar pokánia a odpustenia hriechov. Nie je to združenie dokonalých; elita, ktorá sa na svoje okolie pozerá zhora. Peter vedel, že ani on nie je úplne nevinný, pretože pred časom zaprel Ježiša (Lk 22,54–62). Ale pochopil, že Ježiš vylial svoju krv, t. j. zomrel aj zaňho (Lk 22,20). Hlas svojho svedomia neumlčal potláčaním spomienok na Ježiša. Naopak, stal sa jedným z tých, ktorý dosvedčovali, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych.

Boh na človeka nechce uvaliť krv svojho Syna v zmysle obviňovania za jeho smrť. Ale veľmi chce každému darovať Ježišov život. Buďme radostnými svedkami Ježišovej lásky, ktorá dáva nášmu životu rozmer večnosti. Všetkým čitateľkám a čitateľom prajem požehnanú nedeľu.

Foto: Yøe Kovalík.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *