5. veľkonočná nedeľa – slovo k prvému čítaniu (Sk 14,21b–27)

Pavol a Barnabáš (21b) sa vrátili do Lystry, Ikónia a Antiochie. (22) Posilňovali srdcia učeníkov a povzbudzovali ich, aby vytrvali vo viere a že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia. (23) A keď im po jednotlivých cirkvách ustanovili starších, modlili sa a postili a odporúčali ich Pánovi, v ktorého uverili. (24) Potom prešli Pizídiou a prišli do Pamfýlie. (25) Hlásali slovo v Perge, odišli do Atálie (26) a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, kde ich zverili Božej milosti na dielo, ktoré práve dokončili. (27) Keď ta došli a zhromaždili cirkev, rozpovedali, aké veľké veci s nimi urobil Boh a že pohanom otvoril dvere viery.

(Sk 14,21b–27)
Audionahrávka zamyslenia…

„Boh pohanom otvoril dvere viery“ (v. 27). Takto stručne zhŕňajú Pavol s Barnabášom prvú misijnú cestu po návrate do sýrskej Antiochie, odkiaľ pred dvomi rokmi vyšli. Dvere viery otvára Boh. Otvorené dvere pozývajú, ale nenútia. Prejsť nimi musí už každý sám. Dávne Izaiášovo proroctvo o svetle, ktoré osvieti aj národy mimo Izraela (porov. Iz 42), sa napĺňa od počiatkov cirkvi. Mnohí ľudia rozličných národností a sociálneho postavenia vďaka evanjelizátorom ako Pavol a Barnabáš prechádzali cez dvere otvorené Duchom Svätým k novému životu.

Byť kresťanom a nasledovať Krista nie je prechádzka ružovou záhradou. Pavol ešte počas misie hovoril novým veriacim aj o náročnosti vchádzania do Božieho kráľovstva. Cesta doň vedie cez mnohé súženia (v. 22). Keď počúvame o prekážkach a stretávame sa s nimi, môže nás to znechutiť. Hoci úlohou učeníkov v Skutkoch je získavať učeníkov (Willimon, 127), Pavol nerobí nábor, ani lacnú reklamu, aby si mohol odškrtnúť, koľko ľudí si získal. Otvorene spomína aj ťažkosti, rovnako ako Ježiš, ktorý na tému spásy povedal: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť.“ (Lk 13,24).

Ťažkosti sa vždy ľahšie zvládajú, keď nás uprostred nich niekto povzbudí. Aj naši misionári to vedia a preto ešte pred slovami o súženiach povzbudzujú k vytrvalosti vo viere (v. 22). Za zmienku stojí, že pôvodný význam gréckeho výrazu para-kaleō, ktorým sa v našom úryvku vyjadruje povzbudzovanie, je privolávať; volať na pomoc (Panczová, 945). Rovnaký základ má aj slovo paraklētos, ktorým Ján vo svojich spisoch označuje Ducha Svätého (porov. Jn 14,26). Duch Svätý je teda ten, kto je nám privolaný na pomoc. On bol najhlbším prameňom povzbudenia v prvokresťanskej dobe. S ním je možné vytrvať vo viere a zvládať problémy a výzvy života aj dnes.

Všetkým nám prajem požehnanú nedeľu a otvorenosť pre malé aj veľké povzbudenia od Ducha Svätého.

Foto: Yøe Kovalík.
Literatúra:
PANCZOVÁ, H., Grécko-slovenský slovník: od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).
WILLIMON, W. H., Acts (Interpretation, a Bible Commentary for Teaching and Preaching; Atlanta, GA 1988).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *