(31) Cirkev mala pokoj po celej Judei, Galilei a Samárii; upevňovala sa, žila v bázni pred Pánom a rástla v úteche Svätého Ducha. (32) Ako Peter navštevoval všetkých, prišiel aj k svätým, čo bývali v Lydde. (33) Našiel tam istého človeka, menom Eneáša, ktorý bol ochrnutý a už osem rokov ležal na posteli. (34) Peter mu povedal: „Eneáš, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a usteľ si.“ A on hneď vstal. (35) A videli ho všetci, čo bývali v Lydde a Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi. (36) V Joppe zasa bola istá učeníčka, menom Tabita, čo v preklade znamená Dorkas. Ona vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala. (37) No v tých dňoch ochorela a umrela. Keď ju poumývali, vystreli ju v hornej sieni. (38) A pretože Lydda je blízko Joppe a učeníci sa dopočuli, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov s prosbou: „Príď bez meškania aj k nám!“ (39) Peter vstal a šiel s nimi. Keď ta prišiel, zaviedli ho do hornej siene. Obstúpili ho s plačom všetky vdovy a ukazovali mu sukne a šaty, čo im urobila Dorkas, kým bola medzi nimi. (40) Peter poslal všetkých von, kľakol si a pomodlil sa. Potom obrátený k mŕtvole povedal: „Tabita, vstaň!“ Ona otvorila oči a keď videla Petra, posadila sa. (41) On jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a predstavil im ju živú. (42) Roznieslo sa to po celom Joppe a mnohí uverili v Pána.
Sk 9,31–42
Slovo zázrak v nás môže vyvolávať rôzne predstavy a reakcie. Prvý zázrak dnešného čítania zo Skutkov apoštolov je pokoj. Boh ho doprial cirkvi a ona sa upevňovala a rástla (v. 31). Pokoj nie je samozrejmý, ale je veľmi potrebný. Úvodná kapitola Lukášovho evanjelia vrcholí Zachariášovým chválospevom so slovami, že Boh upriami naše kroky na cestu pokoja (Lk 1,79). V závere rovnakého evanjelia sa vzkriesený Pán prihovára spoločenstvu učeníkov v podobnom duchu: „Pokoj vám.“ (Lk 24,36). Môžeme povedať, že pokoj, o ktorom píše náš úryvok, je dar zmŕtvychvstalého Ježiša Krista.
V atmosfére všeobecného pokoja sa prostredníctvom apoštola Petra dejú iné zázraky; uzdravenie Eneáša a vzkriesenie Tabity. Eneáš žijúci v meste Lydda je osem rokov nevládny, pripútaný na lôžko, neschopný pohybu. Môžeme v ňom vidieť záporný vzor kresťanského života, ktorý treba uzdraviť. Učeníčka Tabita, ktorá naopak robila veľmi veľa dobrého, ale zomrela, je kladným vzorom kresťanského života, ktorý treba „vzkriesiť“ a nasledovať (Fausti, 491). Božie slovo nás pozýva rozpoznať Eneáša a Tabitu v nás samých. Ježiš chce aj nás a v nás uzdravovať všetko choré a kriesiť dobré.
Eneášovo uzdravenie sprevádza jednoduchá oznamovacia veta. Žiadne kričanie, žiadne gestá, ani rituály, len obyčajné slovo: „Ježiš Kristus ťa uzdravuje.“ (v. 34). Pri vzkriesení Tabity sa Peter pokľačiačky modlí. Slová „Tabita, vstaň!“ (v. 40) nápadne pripomínajú Markovo evanjelium, ktoré ako jediné zaznamenáva Ježišov hlas pri vzkriesení Jairovej dcéry aj v aramejčine: „Talita kum [vstaň]!“ (Mk 5,41). Eneáš aj Tabita majú vstať a naozaj vstávajú (vv. 34.40). No je tu ešte jeden zázrak – zázrak viery. Svedkovia udalostí v Lydde sa obrátili k Pánovi (v. 35) a v Joppe mnohí uverili v Pána (v. 42).
Slovo zázrak v nás môže vyvolať rôzne predstavy a reakcie. Nech nám dnešný deň prinesie pokoj, nech sa prehlbujeme vo viere a nech nás Ježiš uzdravuje a kriesi svojou láskou, aby sme mohli byť jeho svedkami pre iných. Prajem všetkým požehnanú sobotu.
Foto: Lenka Molčányiová
Literatúra: FAUSTI, S., Skutky apoštolů. Kapitoly 1 – 12 (Praha 2017).
