3. veľkonočná nedeľa B – slovo k prvému čítaniu (Sk 3,13–19)

Peter prehovoril k ľudu: (13) „Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. (14) Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. (15) Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. (17) A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. (18) Ale Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. (19) Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy.“

Sk 3,13–15.17–19
Audionahrávka zamyslenia…

Piatkový narodeninový oslávenec emeritný pápež Benedikt XVI. v encyklike Deus caritas est stručne formuluje, čo je základom kresťanstva:

„Na začiatku toho, že je niekto kresťanom, nestojí etické rozhodnutie alebo veľkolepá myšlienka, ale skôr stretnutie sa s udalosťou, s Osobou, ktorá ponúka životu celkom nový horizont a tým aj zásadné smerovanie.“

(Deus caritas est, 1)

Kresťanská viera teda vychádza z osobného stretnutia s Ježišom Kristom. Nejde však len o niečo jednorazové, akoby na jedno použitie. Viera je vzťah, ktorý sa vyvíja a Veľkonočné obdobie je príležitosťou zatiahnuť na hlbinu. Aj dnešný úryvok zo Skutkov apoštolov nám pomáha viac sa ponoriť do tajomstva Ježiša Krista.

Peter približuje Ježišovu osobu pomocou siedmich kristologických titulov, ktorými je prepletená jeho reč obyvateľom Jeruzalema po zázračnom uzdravení chromého. Päť z nich nájdeme priamo v našom texte: Ježiš je Boží Služobník (v. 13); Svätý a Spravodlivý (v. 14); pôvodca života (v. 15) a Boží Mesiáš (v. 18). Apoštol takýmto spôsobom pozýva svojich poslucháčov, ale aj nás čitateľov, nazrieť do Starého zákona, na ktorý sa dané pomenovania z veľkej časti odvolávajú.

Zastavme sa pri titule služobník. Určite nám hneď prišli na um Izaiášove piesne o trpiacom služobníkovi. Zaujímavé je, že grécky preklad Izaiáša označuje Pánovho služobníka výrazom doulos (δοῦλος), ktorý má silnú otrockú konotáciu. Naše čítanie nehovorí, že Ježiš je doulos, ale používa oveľa jemnejšie slovo pais (παῖς), ktorého prvotný význam je dieťa. Tí, čo nepoznali Starý zákon a bolo im cudzie semitské prostredie, mohli v Petrovej reči počuť zvesť o oslávení Božieho syna Ježiša (Pervo, 105).

Keď je Ježiš naozaj tým všetkým, čo o ňom hovorí Peter, natíska sa otázka, prečo ho nespoznali a skončil na kríži. Apoštol neváha priamo povedať svojim židovským poslucháčom „Zabili ste pôvodcu života…“ (v. 15), no jedným dychom dodáva, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Dôležitá je nasledujúca veta, ktorá obsahuje jedinečný motív nevedomosti uvedený navyše familiárnym oslovením: „bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili“ (v. 17).

Boh jediný stopercentne vie, čo robí. My všetci konáme v nevedomosti, lebo nám chýba poznanie celku a súvislostí. Preto sa deje, že odmietame pôvodcu života. No samotný Ježiš sa podľa Lukášovho evanjelia modlí v hodine svojho ukrižovania a prosí: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Lk 23,34). Cieľom Božieho slova nie je „jatriť rany“, ani obviňovať. Aj my sa dnes chceme zamerať predovšetkým na Božie spásne konanie voči svetu a voči nám osobne.

Cestou, na ktorú máme vykročiť, je pokánie a obrátenie (v. 19). To je správna odpoveď na výzvu, ktorú nám kladie Božia láska cez Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie. Nech počas týchto veľkonočných dní osobnejšie poznávame Ježiša a cez nás nech ho stretávajú iní. Požehnanú nedeľu všetkým.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Mládežnícky zbor Dolný Kubín – On vstal z mŕtvych
Literatúra:
BENEDIKT XVI., Deus caritas est (Trnava 2006).
PERVO, RICHARD I., Acts: a commentary on the Book of Acts (Hermeneia; Minneapolis, MN 2009).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.