Veľkonočný štvrtok – slovo k prvému čítaniu (Sk 3,11–26)

11 Keďže sa (uzdravený chromý) pridŕžal Petra a Jána, zbehol sa k nim do stĺporadia, ktoré sa volá Šalamúnovým, všetok užasnutý ľud. 12 Keď to Peter videl, prehovoril k ľudu: „Mužovia, Izraeliti, čo sa tomu divíte a prečo hľadíte na nás, akoby sme boli vlastnou mocou alebo nábožnosťou urobili, že tento chodí? 13 Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba, Boh našich otcov, oslávil svojho Služobníka Ježiša, ktorého ste vy vydali a zapreli pred Pilátom, kým on rozhodol, že ho treba prepustiť. 14 Vy ste zapreli Svätého a Spravodlivého a žiadali ste, aby vám prepustil vraha. 15 Zabili ste pôvodcu života, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych; a my sme toho svedkami. 16 A jeho meno pre vieru v toto meno upevnilo tohoto človeka, ktorého vidíte a poznáte, a viera, ktorá je skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred očami vás všetkých. 17 A teraz, bratia, viem, že ste to v nevedomosti urobili, ako aj vaši poprední muži. 18 Ale Boh takto splnil, čo vopred oznámil ústami všetkých prorokov, že jeho Mesiáš bude trpieť. 19 Kajajte sa teda, obráťte sa, aby sa zotreli vaše hriechy 20 a prišli časy osvieženia od Pána, aby poslal Ježiša, ktorý je vám predurčený Mesiáš, 21 ale musí ho prijať nebo až do čias, keď sa všetko obnoví, čo odpradávna hovoril Boh ústami svojich svätých prorokov. 22 Veď Mojžiš povedal: ‚Proroka vám vzbudí Pán, váš Boh, z vašich bratov ako mňa. Jeho budete počúvať vo všetkom, čo vám povie. 23 A každý, kto nepočúvne toho proroka, bude odstránený z ľudu.‘ 24 A všetci proroci, čo, počnúc Samuelom postupne hovorili, oznamovali tieto dni. 25 Vy ste synovia prorokov a zmluvy, ktorú Boh uzavrel s vašimi otcami, keď povedal Abrahámovi: ‚A v tvojom potomstve budú požehnané všetky rodiny zeme.‘ 26 Boh predovšetkým vám vzbudil svojho Služobníka a poslal ho, aby vás požehnal tým, že každého z vás odvráti od vašich neprávostí.“

Sk 3,11–26

Celá 3. kapitola Skutkov apoštolov sa venuje uzdraveniu chromého. Vo včerajšom čítaní (3,1–10) bol opísaný samotný zázrak. V dnešnom úryvku, ktorý pokračuje až do konca kapitoly (v26), nasleduje Petrovo vysvetlenie toho, čo sa stalo. Apoštol začína veľmi pekne. Snaží sa čo najskôr predísť nedorozumeniu, ktoré vzniká v mysliach zhromaždených ľudí. Vo vzduch totiž visí otázka: „Ako to, že tento chodí?“ Bolo by veľmi jednoduché ukázať na seba, privlastniť si zásluhy a užiť si svojich päť minút slávy. Peter spomína moc a nábožnosť, ale to nie sú pramene uzdravenia. V pokušení slávy obstojí, lebo Duch Svätý, ktorého prijal, mu dáva prenikať do tajomstiev Božieho slova a Ježišovej osoby. Pokušenie vlastnej slávy môže prísť aj na nás, keď sa nám darí v modlitbe a živote podľa evanjelia. Nezabúdajme, že sú to dary, ktoré máme v postoji vďačnosti rozvíjať na Božiu slávu a pre dobro iných.

Čo sa týka odkazov na Starý zákon, tak v úvode svojej reči sa Peter odvoláva na Boha Abraháma, Boha Izáka a Boha Jakuba, teda na Boha otcov (Sk 3,13). Takto sa predstavil Boh Mojžišovi z horiaceho kríka na púšti (Ex 3,6) a vzápätí mu odhalil svoje meno. V našom texte po predstavení Boha tiež nasleduje odhalenie mena. Ježiš – viera v toto meno – prináša uzdravenie chorému. Teda nie meno Peter, ani meno Ján, ani žiadne iné ľudské meno, ale meno Ježiš. Vyslovovanie Božieho mena bolo v Izraeli prísne zakázané. Od Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania môžeme na Boha volať prostredníctvom mena Ježiš. Ako sa pri tomto volaní Ježišovho mena v našich modlitbách môžeme inšpirovať Židmi? Určite tak, že Bohom nemožno ľubovoľne manipulovať na spôsob mágie (Heller, 285). Naopak, vždy viac mu môžeme dávať priestor vo svojich životoch; disponovať sa preňho. A on bude konať v náš prospech.

Napokon tu mám aj veľkú citáciu Mojžiša z Deuteronómia (Dt 18,15n), v ktorej Peter spája osobu Ježiša s očakávaným veľkým prorokom. K nej by som rád priblížil myšlienku od Josepha Ratzingera (Benedikta XVI.) z úvodu k jeho trilógii kníh „Ježiš Nazaretský“:

Postava proroka sa nám spája predovšetkým s témou budúcnosti. Aj v našom texte sa o nej hovorí. Boh Izraelitom prísne zakazuje používať v zasľúbenej krajine praktiky okolitých národov, ktorými sa usilovali poznať, čo ich čaká. Sám Boh im sľubuje proroka – všimnime si, že nie mesiáša, kráľa, vládcu, – ale niekoho, od koho sa bežne očakáva, že sa bude vyjadrovať k budúcnosti. O to prekvapivejší je úplný záver Deuteronómia, kde sa píše, že odvtedy už nepovstal v Izraeli taký prorok, ako Mojžiš, ktorý by s Bohom komunikoval bezprostredne; z tváre do tváre (Dt 34,10). Odteraz sa ťažisko presúva od budúcnosti k dôvernosti. V Ježišovi sa naplnilo očakávanie nového proroka: On žije pred Božou tvárou, dokonca nie len ako priateľ, ale ako Syn; žije v najvnútornejšej jednote s Otcom. Vo vzťahu s Otcom pramení všetko, čo nám o Ježišovi hovorí Nový zákon.

Voľne podľa: Ratzinger, 26–33

S Ježišom sme veľmi blízko Bohu. Vstupujme často do tejto intimity viery. A prosme slovami dnešného čítania, aby prišli časy osvieženia od Pána. Nech je takýmto osviežením aj dnešný deň.

Foto: Yøe Kovalík
Hudba: Čanaky & FBI – Svetlo sveta
Literatúra:
Heller, J., Hlubinné vrty. (Kalich; Praha 2008).
Ratzinger, J., Jesus von Nazareth I. (Herder; Freiburg; Basel; Wien 2007).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.